Silno ma to ťahalo do priezračných žitnoostrovských vôd, ale Ivčo vravel, že túto zimu to tam až na dno vyžrali kormorány. Tak som po viacerých slabých vychádzkach vybehol stráviť hodinku – dve na ČV. Ale ani Čierna Voda nevyzerala dobre – kalná, zvýšená voda, a na hladine už plávali povestné „hovná“. Napriek tomu som zakrátko chytil na „mop fly“ pekného ostrieža. Bol však osamotený. V točáku pod mostom však prišiel záber na squirmyho. Riadne hovädo, okamžite sa mi vynorili spomienky na stratených zubáčov 1.1. tohto roku. Rybu venčím pár minút, keď sa na hladine krátko ukáže kapor cez 70. Zamieri opäť na dno a o niečo prereže napnutý nadväzec ako nič. Je preč.
S rybou som zbehol zo 20 metrov dolu prúdom, tak sa vraciam späť na miesto záberu, mením celý nadväzec za pevnejší 0.18 monofil a taký „sladko-kyslý“ opäť nahadzujem. Dva náhody a prichádza ďaľší záber! S touto rybou sa už vyslovene maznám a snáď o 10 minút neskôr podoberám krásneho šupináča.

Prvý jarný deň prišiel už dnes, 12°C a na slnku som chytal iba vo svetri. Len ryby akosi vyplo. Na odporúčanie Riška som šiel skúsiť k letisku, ale našiel som len zdochnutého (a)murka 80+, vyplaveného v perejách. V dedine sa podarilo zopár ostriežov a boleník. Možno keby som nešpekuloval a šiel chytať rovno hlbšie úseky v dedine… alebo miesto múch skúšať streamer, kým sa dá.

Po obrích zubáčoch sa zľahla zem. To ale nevadí, dnes sa mi konečne podarilo zlomiť prekliatie a po dlhej sérii vychádzok bez bielej ryby sa okrem ostriežov chytili aj pigusky (plotice lesklé) a dokonca boleník. Pri vode som stretol Ivča netradične s plavačkou, ktorý ma hneď informoval, kde sú. Po chvíli som pri ledabodom chytaní popri vykecávaní s okoloídúcim zacítil mravenčenie v šnúre, akoby od ryby. A ono aj bolo od ryby, len tie potvorky to chceli presne takto – muchu až na dne, sem tam pošklbať. Vtedy sa dostavili zábery sťaby pri love na ťažko – previs na šnúre sa pomaly o 10 – 15 centimetrov narovnal a musel nasledovať okamžitý zásek.

Vzduch -3.5°C, voda +2°C, zahájené hneď 1.1.2025 a mám chuť si vybaviť hneď po sviatkoch pár dní voľno a venovať sa rybám. V aute som mal ešte vyviazanú #3ku z poslednej návštevy Džamboráku, tak som len vymenil rodenca podenky za doľniacky poteromuchostreamer. Zakrátko prišiel úder a po dvojminútovej zdolávačke som špekuloval, ako bez čižiem zo zamrznutého brehu podobrať pstruhovým podberákom 80-tku zubáča. V momente, keď si ryba ľahla na hladinu, som bol ochotný vbehnúť po kolená do mrazivej vody, ale zubáč vyriešil dilemu za mňa – zamotal sa do konára, párkrát potočil a ako nič urval 0.16 nadväzec. To už z auta vyšla aj priateľka pozrieť, čo sa to deje. Netrvalo dlho a kričal som „Veľká ryba, veľká ryba! Do p**e!“. Streamer sa zapáčil druhému rytierovi, ale ten spadol do desať sekúnd od záseku. Pri vode som následne mrzol ešte skoro polhodinu, ale to bolo všetko. Sem-tam mi zdvihol adrenalín záber od ostriežika. Takže 2:0 pre ryby. Ale ja sa vrátim.

Mikuláš priniesol nové rukavice, tak som ich bol na hodinku otestovať pri Čiernej Vode. Výhľad na zasnežené Karpaty a silný vietor neveštili nič dobré. Sprvu som naozaj nevedel nájsť bielu rybu (nie kvôli snehu :)), ostriežik ma ale vytrhol z letargie a keď som si narazil hejno zubáčikov, razom som zabudol na všetky problémy a na pár chvíľ sa venoval len streamru skackajúcemu nad dnom a sledovaniu šnúry na hladine. Do toho ešte príjemne zohriate prsty a vôňa lúky tak, ako ju možno cítiť len tu na doľniakoch. Pigusky a jalce sa snáď ukážu nabudúce.

Dlho som váhal, či ísť na Žitnoostrovné kanály alebo ČV. Nakoniec som volil vačšiu istotu. Nebol som s rovnakou úvahou sám. Pri vode to vyzeralo ako na pretekoch. Ryba napriek tomu išla, prekvapivo najmä zubáče, podaril sa aj jalček. A v revíry sa evidentne udomácnila vydra, priamo v dedine bola na brehu zabitá ikernačka ~90 cm.

Mrazivý deň na Čiernej vode, ale už to pomaly začína „byť ono“. Malá ryba berie pekne z hladiny, ale väčšie kusovky som musel presviedčať jemne prezentovanou dlhou nymfou. Nosále, podustvy a plotice boli vzorne nastúpené na konci každej väčšej tône pred „hučákom“ – presne v mieste, kde sa bahnité dno dvíha na štrkovú lavicu.

1.1.2023, dnes som len išiel skontrolovať, či nová povolenka funguje. Počasie vyšlo presne rovnaké, ako 1.1. minulý rok – slnečno, bezvetrie a vysoko nad 10°C. Hneď na prvý náhod v tomto roku som zavadil akýsi konár, ktorý ale začal plávať a po pár minútach pumpovania som nakoniec podobral mrenu. Dupľa sa nekonala, už len zopár jalcov. Ale vzhľadom na ročnú dobu spokojnosť.

Dnes hodinka a pól na „ČéVé“. Napriek zime (5°C) už začína byť drobná biela ryba rozplávaná. Podarili sa menšie zubáče a mini boleň – na squirmy worma. Skúsil som poťahať aj streamer, bez záberu.

Sezóna 2022 zahájená na Čiernej Vode. Bola to taká príjemná všehochuť, na to, že bol 2. január, to celkom išlo.