Silno ma to ťahalo do priezračných žitnoostrovských vôd, ale Ivčo vravel, že túto zimu to tam až na dno vyžrali kormorány. Tak som po viacerých slabých vychádzkach vybehol stráviť hodinku – dve na ČV. Ale ani Čierna Voda nevyzerala dobre – kalná, zvýšená voda, a na hladine už plávali povestné „hovná“. Napriek tomu som zakrátko chytil na „mop fly“ pekného ostrieža. Bol však osamotený. V točáku pod mostom však prišiel záber na squirmyho. Riadne hovädo, okamžite sa mi vynorili spomienky na stratených zubáčov 1.1. tohto roku. Rybu venčím pár minút, keď sa na hladine krátko ukáže kapor cez 70. Zamieri opäť na dno a o niečo prereže napnutý nadväzec ako nič. Je preč.
S rybou som zbehol zo 20 metrov dolu prúdom, tak sa vraciam späť na miesto záberu, mením celý nadväzec za pevnejší 0.18 monofil a taký „sladko-kyslý“ opäť nahadzujem. Dva náhody a prichádza ďaľší záber! S touto rybou sa už vyslovene maznám a snáď o 10 minút neskôr podoberám krásneho šupináča.