Ani do tretice, nemám dosť Nitrice. Vyzbrojil som sa pár novými muchami, ktorých spoločný menovateľ bol pieskovožltá farba. Lebo také je aj dno. Fúkal silný nárazový vietor, ale voda už klesla a tiekla dokonale čistá. A rýchla. Od deviatej rána som sa prvú hodinu a pol venoval stádu jalcov od 35 do 50 cm v ústiu do Nitry, ryby ale boli ráno, rovnako ako minule, úplne apatické. Striedal som všetko možné, ale prvá ryba – spadnutý potočák – sa podarila až niekoľko sto metrov nad ústim, v klasickom podmletom brehu, prikrytom trávou. Následne som narazil na hejno ostriežov, deň spestril aj boleník. Stále som ale myslel na jalce, reku, možno už dostali chuť. Naozaj, okolo obeda už boli viac rozplávané, a sporadicky zbierali čosi tesne pod hladinou – asi rodence. Lov na stúpajúceho rodenca pod hladinou je moja parketa a v muškovnici ich mám desiatky, ale nepodaril sa mi ani jediný záber. Samozrejme som okrem rodencov vyskúšal aj všemožné jalcové klasiky – čľupkajúce chrobáky, red tag na sucho aj na mokro, squirmyho, mopy, patentky, nymfy od výmyslu sveta… V lete, keď je menu pestrejšie, by sa určite nechali na niečo z toho prehovoriť. Hold dnes ale nemali veľmi náladu, a ak už aj, opäť som netrafil…