Takže za dnes dve veci. Moje muchy na Ponitrí vôbec nefungujú. Ale napriek tomu sa udialo hneď dvojité prvenstvo – prvá ryba na nový prútik, a zároveň prvý zdolaný potočak z Nitrice. Ten mi bol doslova darovaný. Hneď z rána, po príchode k vode, som ho zbadal zazbierať na mieste, ktoré by som inak ani nechytal. Zazbieral iba raz. Z mojich suchých ani mokrých múch si nevybral, nakoniec som ho po dobrých 10 minútach vyhádzal na tungsten. Krátko po záseku som si už myslel, že rovnako, ako potočák minule, vplával do rastlín, tak som vbehol za ním do vody, rýchlo ho podobrať, kým sa vypne. Našťastie v rastlinách nebol, to len v rýchlej vode mal sily za troch, a držal na dne ako pribitý. Krásna ryba, okolo 36 cm. Potom nasledovala dlhá, dvojhodinová pauza, ak nerátam drobné jalce. Niečo po jednej poobede ma hlad prinútil vybrodiť a cestou po hrádzi k autu som si všimol v ústí do Nitri – ktoré bolo doobeda prázdne (?) – viacero pekných rýb. Dvoch najväčších jalcov sa mi podarilo dostať, ale bola to tiež maturita. Moje vzory z Liptova a Karpát tu proste nefungujú. A asi aj preto ma to baví. Ďaľšej vychádzke bude predchádzať príprava za zveráčikom…