Cez zimu mi najviac chýba túlanie sa po nových miestach. Keď mrznú prsty a deň od tmy do tmy trvá len pár hodín, nemám jednoducho chuť motať sa kade tade. A nálada rýb na bode mrazu ma k tomu ani nemotivuje. Pár posledných dní ale teplota konečne vyskočila značne nad nulu, tak som to už nevydržal doma a vybehol konečne objaviť a hlavne zažiť niečo nové pri vode. Takže, expedícia Jablonka. Hneď pri sútoku s Váhom som natrafil na dvoch rybárov (pozdravujem), ktorý ma nezištne nabriefovali, čo tu môžem čakať a kde. Nažhavený som takticky preparkoval auto ďalej nad dedinu a šup do vody. Jablonka tiekla takto koncom zimy čistá, vody dosť, medzi poliami panovalo krásne ticho a bezvetrie. Potok, ktorý cez leto takmer úplne prerastá vegetáciou, bol teraz krásne prístupný. Objavil som jednu z odporúčených jám – prepad na konci panelovej regulácie s hĺbkou možno aj vyše metra. Pedantne som ju prechytal, ale bez záberu. A rovnako to bolo na ďaľšom kilometri nad jamou, tak som sa vybral späť smerom k dedine hľadať miesto, kde sa láme charakter vody z potoka na pomalý kanál. Snáď niekde tam budú zazimované ryby, keďže dole až na sútoku ich tiež nebolo. V tejto domnienke ma utvrdili najskôr dve volavky, a nakoniec, po dobrých troch kilometrov v nohách, aj jalce. Určite sa vrátim aj vyššie, ale až niekedy neskôr, keď už budú ryby viac rozplávané po zime.