Dnes som omladol o 15 rokov! Ale po poriadku. Väčšinu malokarpatských potokov mám už z detstva dobre prechytaných, ale Stupavský, do neho som dnes nahodil prvýkrát. Nádherný potok v májovom rozkvete. Veľa vody, dno ohoblované do biela, jamky také akurát, nad kolená. A hoci sú mi všetky povedomé, žiadnu z nich som nikdy nechytal. Fúka teplý vietor, les šumí, zavše počuť čľupnutie halúzky do vody. Hneď v prvej jame som zbadal zbierať čopotáka, úplne nadržaný som ho ale samozrejme poplašil. O pár jamiek vyššie, po správnom nahodení nad jamu – aby lahúčku nymfu strhol hučák na dno – prišiel záber a mne v lapačke skončil po dlhej dobe opäť malokarpatský potočáčik. No radosť obrovská, chytanie na potoku je také prosté chlapčenské huncúctvo. O muchu až tak nejde, zato sa treba vedieť poohybáť, zakrádať až k rybe, prvý náhod do tône je často rozhodujúci. Žiadna veľká ryba sa hore nad Borinkou nekonala, ale po päťročnej prestávke od Vydrice som sa naozaj cítil, akoby som po dlhej dobe znovu spustil rozpozeraný film…