Bratislava nemá veľa pstruhových revírov. Aby som bol presný, má iba jeden. Je ním práve karpatský potôčik Vydrica a práve nemu bude venovaná táto recenzia.

Vydrica je typický karpatský potok ktorý má tú výhodu, že nesteká okamžite niektorou z bočných strán karpát, ale preteká celou dolinou, vďaka čomu zbiera vodu a aj samotný tok potoka je dlhší, čo dalo príležitosť vzniku pstruhového revíru. Vodnatosť Vydrice v poslednom desaťročí výrazne utrpela výrubom lesov a úzko závisí od počasia – ak je suchá zima, Vydrici v lete chýba voda a pripomína skôr sústavu mlák. Naopak, ak je dlhšia zima so snežením a nie veľmi suché leto, Vydrica má vody dosť. Ťažké srdce mám nielen na lesníkov, ale o tom až neskôr. Najskor si povedzme niečo o možnostiach Vydrice.

Aká je Vydrica?

Vďaka jej malému prietoku ju množstvo ľudí podceňuje a reaguje s počudovaním na informáciu, že v tomto bratislavskom potoku sú ryby a dokonca pstruhy. Áno, veľkosť lovených pstruhov samozrejme závisí od kapacity danej tône. Najčastejšie sa lovia kusy okolo 20 centimetrov, relatívne bežne potočáky do 30 centimetrov a veľmi zriedkavo atakujú rozmery 35 centrimetrov a viac. Pravdepodobne najväčší ulovený pstruh mal 42 cm, ale to už pred rokmi.

Výhodou Vydrice však je jej poloha v nízkej nadmorskej výške. Vďaka priaznivým teplotám prekypuje životom a tak majú pstruhy potravy naozaj dostatok a do mierečnej veľkosti dorastú rýchlo, taktiež sa úspešne vytierajú a plôdik má v plytkej vode dobré podmienky na rast. Takže suma sumárum, zachytať sa na Vydrici dá pekne, avšak prevažne pstruhy okolo 25 cm. Väčšie ryby sú z dôvodu veľkého množstva vydaných povolení (alebo presnejšie, veľkého množstva privlastnených rýb – každé povolenie na 50 ks pstruha) okamžite privlastňované mäsiarmi. Napriek tomu sa mi podarilo niektoré „skryté“ pstruhy uloviť aj niekoľkokrát (kým si ho vo veľkosti okolo 30 cm privlastnil nejaký ten mäsiar).

Ak sa už teraz čudujete, ešte chvíľu vydržte. Vydrica je zarybňovaná. Áno, miestna organizácia tento potôčik zarybňuje a tu na ich obranu musím povedať, že viac, ako by rybár očakával. Na druhej strane, zarybňuje sa väčšinou pstruhom dúhovým 2 až 3 krát do roka objemom niekoľko desiatok kusov, pričom často nie na 16ty apríl – čím pôvodná populácia pstruha potočného trpí nájazdom mäsiarov na začiatku sezóny. Čo je dosť nelogické, keďže dúhak je de facto škodná a má slúžiť ako nárazníková ryba práve pre toto obdobie.

Keď sa už dúhakom zarybní, 95% násady je vychytanej do 48 hodín. Tak to ale funguje všade na Slovensku. Ale je to samozrejme lepšie, akoby si to mali odniesť výlučne potočáky.

Na druhej strane, zaevidoval som aj zarybnenie pstruhom potočným (pp2), čo je obzvlásť vhodné na občerstvenie genofondu domácej populácie. Takže MsO SRZ sa o revír stará v podstate obstojne (vzhľadom na celoslovenský priemer).

Najväčšie starosti krásavice Malých Karpát

Keďže Vydrica je moja srdcovka a ide to s ňou dole vodou, nedá mi nenapísať jej problémy. Začnem od tých najmenších.

Mäsiari…

Niektorí jedinci nemajú najmenší problém vychytať celú povolenku, teda 50 ks a nájdu sa aj taký, čo veselo idú nad limit (ryby nezapisujú). Našťastie ich nie je veľa, pribúda rybárov CHaP a väčšina mäsiarov nie je natoľko rybársky zdatných, aby spôsobili totálne škody na matičných kusoch. Napriek tomu ma vždy vytočí do červena, ak stretnem rybára, ktorý ma v igelitke 3 – 4 potočákov tesne za hranicou miery. Ale som ticho, majú na to zo zákona právo. Každopádne, vhodné by bolo upraviť množstvo ponechaných rýb na povedzme 20 kusov alebo vytvoriť úsek CHaP. Kto chce mäso, nech ide na mäsiarsky úsek a kto sa chce zabaviť, nech si ide zachytať na CHaP. Vydrica je dostatočne dlhá (zatiaľ, viď. posledný bod). Dovolím si tvrdiť, že v CHaP úseku by sa viac menej bežne chytali pstruhy blízko 40 centimetrovej hranice.

Pytliaci…

Je to nehorázne, ale priamo v lesoparku plnom ľudí sa pytlačí. Našiel som oká a minulý (2013) rok aj vršu umiestnenú priamo pri mlyne Klepáč. Taktiež som už stretol indivídum, ktoré pravdepodobne lovilo pstruhy v letnom nízkom stave vody elektrickým agregátom. Je zbytočné sa spoliehať na RS, keďže nemôže mať oči všade a ešte zbytočnejšie je domnievať sa, že polícia bude riešiť akékoľvek problémy SRZ. Takže si to musíme ustrážiť hlavne my, rybári. Vhodné riešenie vidím vo forme fotopascí – nájde sa napríklad nastražená vrša, ponechá sa na mieste avšak umiestni sa k nej fotopasca. Ten, kto si pôjde pre úlovok, bude spoľahlivo usvedčený.

Vysychanie a migračné bariéry…

Ak sa pritrafí kombinácia suchá zima + teplé leto, Vydrica trpí nedostatkom vody. Nebudem sa zaoberať príčinami, navrhnem len opatrenia na riešenie tohto stavu:

• Zákaz lovu. Ak prietok klesne pod určitú únosnú hranicu, ryby trpia nedostatkom potravy a v hraničnej situácií aj kyslíka. Loviť takéto ryby je neetické. Je to podla mňa podobná situácia, ako lov uviaznutých rýb v zátopových oblastiach počas a po povodniach – ktorý je mimochodom ošetrený (zakázaný) zákonom.
• Budovanie hrádzok. Ako správne vybudovať hrádzku, som písal už v inom článku. Na Vydrici ich je zopár takých, ktoré tvoria drvivú časť roka neprekonateľnú bariéru. Správne postavená hrádzka však vytvorí dostatočne komfortné, prekysličené a o čosi chladnejšie miesto na prečkanie krízového obdobia (a naozaj, práve v hlbokých stavidlách sa počas sucha sústreďujú ryby zo širokého okolia – o to ľahšie je ich loviť).

A hlavne – developeri, regulácia, pokles kvality vody

Najväčšou pliagou aká Vydricu zasiahla je bez debaty stavebný boom. Teda stavebný boom problém nie je, problém je, že máme na Slovensku nefunkčnú políciu a súdnictvo a zároveň arogantných developerov, ktorí pri honbe za ziskom nehľadia na žiadne následky. Spomeniem 2 prípady obrovského úhynu, jeden už uzatvorený, o riešení toho druhého nemám zatiaľ informácie.

1. úhyn od staveniska až po Červený most

Večne rozostavaná stavba. Zo stavby jedného krásneho dňa unikli neznáme chemikálie/kal/čokoľvek, čo spôsobilo obrovský úhyn rýb. Práve v úseku od staveniska až po Červený most (jeden z najkrajších úsekov revíru, keďže je dostatočne nízko s dostatkom vody a ešte stále v lesoparku). Uhynuli desiatky kilogramov pstruhov a vôbec všetok život vo vode – od bezstavovcov, hmyzu, raky až po ryby. Samozrejme sa podalo tresné oznámenie. Výsledok vyšetrovania? Ryby uhynuli v dôsledku silnej lokálnej búrky! Aká to náhoda, že práve a len od spomínanej stavby nižšie. Pričom nemusím zdôrazňovať, že to pravdepodobne nebola prvá búrka v Karpatoch a nikdy žiadny úhyn nebol zaznamenaný.

Článok na sme a PaR.

Živelná regulácia toku pri stavbe Kauflandu a úhyn rýb až po ústie s Dunajom

Vydrica je pekný potok po celej svojej dĺžke. Čím nižšie však idete, tým viac vody má a tým väčšie pstruhy v nej nájdete. Úsek pod križovatkou Patrónka – Kramáre je necelé 3 kilometre od ústia do Dunaja. Hoci tento úsek ležal mimo lesoparku, zachoval sa v jeho bezprostrednom okolí pôvodný prales a Vydrica tiekla len s minimálnou reguláciou (výraznejšie bola zregulovaná až nižšie pred vstupom do ZOO, kvôli tunelu Sitina). Boli tu krásne potočáky až do 40 centimetrov dĺžky.

Na jeseň 2013 bol vyrúbaný celý pôvodný les v okolí toku, vrátane všetkého pobrežného porastu, čoho následkom bolo zabahnenie brehov a dna. Na moje veľké počudovanie to ryby prežili. Predpokladal som príchod nejakej stavby, avšak naivne som si myslel, že výstavba na priľahlom pozemku už nijako nezasiahne náš potok.

Na jar 2014 to prišlo. Behom niekoľkých dní (práve v čase Veľkonočných sviatkov – náhoda?). Nájazd ťažkej stavebnej techniky. Koryto Vydrice zrovnané zo zemou (s okolitým povrchom). Na konci pozemku svojvoľné prehradenie (ryby nemali šancu utiecť a tak uhynuli udusením). A následne vybetónovanie celého toku. A bolo vymaľované. Ryby samozrejme uhynuli všetky až po ústie.

Hneď na počiatku tejto výstavby (dnes tam už stojí Kaufland) som volal (vo štvrtok) do miestnej organizácie. V utorok po sviatkoch už bolo vybetónované, ryby uhynuté a riešiť nebolo čo. Dalo by naozaj veľa námahy tie 2 – 3 kilometre toku zloviť elektrinou a preniesť do vyšších, nezasiahnutých partí? Bohužiaľ aj ja si vyčítam, že som sa nechal takto odbiť a nešiel som s prípadom na MŽP alebo za nejakou tou ochranárskou mimovládkou. Ich praktický prínos je síce nízky, ale krik narobiť vedia.

Záverom

Napriek ťažkostiam je Vydrica jedinečný revír – svojou polohou prakticky v meste a aj rybnatosťou. Určite by si zaslúžila viac starostlivosti a ochrany. Bohužiaľ sa nemôžem zmieriť s pocitom, že som posledná generácia, ktorá mala šancu loviť pstruhy priamo v Bratislave.