Vysoká je bezpochyby najkrajší vrch Malých Karpát. Kto zvládne posledné strmé metre výstupu, toho čaká zubatý hrebeň a z neho nádherné výhľady na zvlnené karpatské lesy a nekonečné roviny Záhoria. Malina je zas notoricky známy kanál – kaprový zväzový revír – ktorý začína kdesi v Malackách a ústi do Moravy až v Bratislave. Asi už tušíte, aká zápletka je na obzore.

Áno, Bratislavu a najkrajší malokarpatský vrchol Vysoká spája práve potok Malina, ktorá pramení v doline pod ním. Ani nie o 50 kilometrov ďalej, už ako nížinná riečka, sa vlieva do Moravy, presne na hraniciach okresov Bratislava a Malacky. Ak by som však povedal, že Malina je rieka dvoch tvárí, pričom jedna je regulovaná – kaprová a tá druhá zas karpatská – pstruhová, nebola by to celkom pravda. Malina má tváre totiž tri. Poďme si ich predstaviť.

Revírne číslo	1-0311-1-4 Modranská Malina (P) 1-0310-1-1 Kanál Malina č. 2 (K) 1-0300-1-1 Kanál Malina č. 1 (K)
Charakter	kaprová/pstruhová, tečúca (potok)
Brodenie	možné
Povolenie	kaprové miestne/zväzové, pstruhové miestne
Hĺbka	10 až 70 cm

Pramene pod Vysokou

Každý rybár prechádza istými obdobiami. Raz ho lákajú skôr veľké rieky, inokedy stojaté vody. Raz dravé ryby, inokedy zas kapre. Avšak bez ohľadu na obdobie, ktoré prežívam, vždy sa rád vrátim na niektorý z obľúbených malokarpatských potokov – zámerne nenapíšem priamo “pstruhoviek”. Keď už neviem, čo s načatým dňom, uviažem pár múch a poďho na hodinku či dve niekam za mesto do kopcov. A práve najmenší z malých, najkrajší z krásnych – taký potok je Malina pod Vysokou.

Modranská Malina sa ako horský potok len pár kilometrov od prameňov vlieva do VN Kuchyňa. Pod ňou tečie už ako nížinný potok, podteká letisko Kuchyňa, a ústi do prvého z vojenských rybníkov.

Donedávna iba Malina – dnes už prekrstená ako Modranská Malina – je miestny pstruhový revír. Pramení vo výške 610 m n. m. pod vrchom Tri Kopce. Obteká Vysokú z juhovýchodu a následne formuje Modranskú dolinu. V nej priberá viacero menších prameňov, pričom približne v okolí Drevárne (390 m n. m.) sa začínajú už kde – tu trúsiť aj malé potočáky. Jedná sa o studenú dolinu, neraz ma v nej ešte v polovici apríla prekvapil sneh, čo je pre úplný západ Slovenska neobvyklé.

Malá Malina v sebe kombinuje prívetivosť malokarpatských lesov, kde leto začína skoro a zima neskoro, s charakterom rýchleho horského potoka. Navyše tečie jednou z dolín, kde je zákaz vjazdu autom, a ani ľudí tam mnoho nezablúdi. Občas som si po chvíľke chytačky len tak sadol a sledoval potočáčiky, ako im tie červené bodky medzi okruhliakmi pristanú. K samotnej chytačke poviem len toľko. Už kusy cez 27 cm sú v tomto úseku skôr raritou. Kto sa však rád túla potokmi s mušákom v ruke, toho tu čaká to pravé orechové – každých pár metrov jamka a v nej potočák, ktorému je možné na pohľad ponúknuť muchu a sledovať, aké emócie to v ňom prebudí.

Vo Vojenských lesoch

Horský úsek Maliny končí ústim do VN Kuchyňa. Z nej vyteká už ako nížinný potok (stále pstruhový revír) a zakrátko vstupuje do areálu vojenského letiska. Pod ním sa – už ako kaprový revír – vlieva do prvého z Vojenských rybníkov. Spolu s Modranskou Malinou sa do vojenských rybníkov vlievajú aj jej prítoky – Kuchynská Malina a Pernecký potok. Kuchynská Malina pramení z druhej strany Vysokej ako Modranská Malina. Pernecký potok zas pramení v dobre známej doline s frekventovanou cestou smerom na Pezinskú babu.

Oba prítoky sú ešte menšie ako Modranská Malina, avšak vďaka ich posile je Malina pod prvým z vojenských rybníkov (kaprový lovný revír) už o niečo mohutnejšia, ako pod VN Kuchyňa. Výnimočne tu môžete lapiť jalčeka okolo 35 cm. Stále sa však jedná o potok – ale krásny, neregulovaný. Charakterom v týchto miestach pripomína Rudavu, nakoľko preteká pieskovým podložím borovicových lesov. Kde – tu sa však nájde aj štrková lavica či menšia perejka.

Vojenské (panské) rybníky boli dôsledkom povodne v roku 1820 úplne zničené. Následkami tejto, ale aj ďaľších povodní, začala postupná regulácia Maliny.

Nevýhodou, ale hlavne výhodou tohto úseku Maliny je jeho neprístupnosť. Keďže tam Malina preteká vojenskými lesmi, a naviac ďaleko od cesty, je prístupná len na pešo alebo bicyklom. Odmenou za kratší výlet je úplné ticho, divočina, a neregulovaný potok.

Malinu v lesoch si pamätám ako potok síce bez pstruha, avšak plný jalcov, ba dokonca s výskytom raka. Dokonca aj tie jalce sa správali, akoby pochytili maniere od bodkovaných kolegov spod Vysokej – neboli porozhadzované len tak, na verímboha po potoku, ale pekne poschovávané pod brehmi a v jamkách. Prečo však zrazu hovorím v minulom čase? Posledné vychádzky (jar 2021) som totižto zachytal úplne bez ryby. Ťažko povedať, či ryby boli jednoducho stiahnuté v rybníkoch, alebo je príčina tohto – dúfajme prechodného – stavu iná.

Regulovaný kanál

Ako Malina opúšťa vojenské lesy, prechádza v Malackách do regulovaného koryta. Priamo nad dialničným privádzačom však nájdete ešte pár stometrov neregulovaného koryta. Tieto miesta bývali mimoriadne bohaté na jalce a ostatnú bielu rybu, bohužiaľ vplyvom bobrých hrádzi tu dnes nájdete len sústavu prehradených stojatých ramien. Od diaľnice nižšie je však situácia iná. Malina je v týchto miestach pokojne tečúci, regulovaný kanál. Za návštevu stojí stavidlo Tri duby, ako aj úseky pod ním. Nenápadný kanál ukrýva všetky podstatné nížinné druhy rýb – chytíte tu ostrieže, jalce, ale aj kapre, či dokonca šťuku.

Situácia sa postupne mení, čím viac sa blížite k centru mesta. Pomalý kanál končí v stavidle bývalého mlynského náhonu a cez Malacky tečie Malina už ako rýchly potok – bohužiaľ, regulovaným korytom. Kto však rád vyberá jalce z pod brehov na jednu suchú, ten si tu príde na svoje. Prechytávanie spestrí kde-tu stavidlo, ktoré môže prekvapiť.

Malina ako rýchly potok už definitívne končí v úsekoch pri Jakubovských rybníkoch a ďalej už pokračuje pomalým tempom až k sútoku s Moravou.

Vedeli ste, že…

…kedysi, ešte pred reguláciou Maliny a výstavbou VN Kuchyňa, sa v nej lovili lipne? Malina bol zrejme jediný revír na Záhorí s výskytom lipňa tymiánového.

…podľa potoka Malina (v 13. storočí “Maliscapotoca”) boli pravdepodobne pomenované Malacky?