Témou malokarpatských potokov by som dokázal naplniť niekoľkodielny román. To by som vás však pripravil o potešenie prežiť si ho na vlastnej koži, po kolená vo vode a s muškárkou v ruke. Preto aj nasledujúce odstavce skúste vnímať len ako prológ. Ochutnávku, ktorá nemá prvoplánovo zasýtiť, len povzbudiť k ďaľšej chuti.

Malokarpatské potoky. Potôčky kľukatiace sa tieňmi bukových lesov, od Brezovej po Bratislavu. Miestami priamočiaro spievajúce pomedzi balvany, inokedy zas záhadne tečúce popod hlboké podmyté brehy. Mnohé sú priliš malé, aby boli domovom pre pstruha, mnohé nezvratne poznačila činnosť človeka. Gidra však patrí medzi zopár „velikánov“, kde sa ryby vyskytujú takmer na celých jej 38 kilometroch dĺžky – od prameňov až po sútok.

Revírne číslo	Gidra č. 2   2-0670-4-1 Gidra č. 1b 1-0151-1-1 Gidra č. 1a 2-0660-1-1
Charakter	pstruhová/kaprová tečúca
Brodenie	možné po celej dĺžke revíru
Povolenie	pstruhové lesácke, kaprové miestne/zväzové
Hĺbka	20 až 50 cm

Od prielomu pod Červeným kameňom až po Dudváh

Potok Gidra pramení kúsok nad ozdravovňou Biela Skala, na východnej strane Malých Karpát. Ako pstruhový revír lesov OZ Smolenice pri objekte ozdravovne napája viacerými vlásočnicami vodnú nádrž a pod ňou už ako potok štandardných rozmerov tečie ďalej juhovýchodne objektom zvernice.

Od spodného oplotenia zvernice začína lesácka pstruhová lovná časť revíru, ktorá pod zariadením NRSR Častá Papiernička priberá zo západu prítok Gidra 2b (chovný). Ďalej ako rýchly, horský potok preteká obcou Píla popod hrad Červený kameň, kde v kremencovom masíve vytvára úzky prielom plný atraktívnych splavov a jám. Nižšie podteká cestu 502 a napája rybochovné zariadenie SRZ Pezinok (na krátkom úseku od cestného mosta po oplotenie objektu je vyhlásená chránená rybia oblasť).

Od rybárstva nad Budmericami sa výrazne mení charakter aj učel revíru – horský potok spomaľuje na podhorský (hoci prvé stovky metrov pod rybochovom je Gidra ešte regulovaná, a teda veľmi rýchla), dno sa mení zo štrkového na štrokovo-ílovité a zaradenie zo pstruhového revíru na kaprový. Gidra tu preteká lesom a vďaka poddajnému ílovitému podložiu vytvára nádherné meandre v podobe kaňonu s niekoľko metrov vysokými brehmi, v ktorých je muškárenie skutočný zážitok. Tento úsek kaprového revíru je preto najnavštevovanejší, avšak kvôli ílovitému podložiu a lesnému prostrediu patrí skôr k menej úživným.

Gidra tu preteká lesom a vďaka poddajnému ílovitému podložiu vytvára nádherné meandre v podobe kaňonu s niekoľko metrov vysokými brehmi, v ktorých je muškárenie skutočný zážitok.

Od Budmeríc po Cífer je Gidra čiastočne regulovaná a preteká úrodnými poliami. Bezprostredné okolie potoka je zarastené, a teda koryto zatienené, čo čiastočne bráni prehrievaniu vody v lete a rybám poskytuje aký – taký úkryt pred vtáctvom. Pomalé blatisté meandre striedajú rýchle štrkové lavice. Vďaka okolitým lúkam a pomalšej vode sú tieto úseky úživnejšie ako úsek v Malých Karpatoch a lese bezprostredne pod nimi. Vizuálne atraktívny je najmä úsek povyše obce Jablonec (pozdĺž Jabloneckého náučného chodníku), kde Gidra prirodzene meandruje a preteká lesíkom.

Od Cífera po sútok s Dudváhom Gidra postupne mení charakter z lužného potoka na zavlažovací kanál. Koryto je zväčša regulované, dno blatisté, voda kalnejšia a tok pomalší.

Muškárenie na Gidre

Jarné a skoré letné rybačky, keď za slnečného a veterného dňa po stovkách jalových metroch konečne objavíte jalčiska alebo potočáka, ako zmľaská čokoľvek, čo vietor sfúkne do jeho tône, a následne mu chirurgicky presne predkladáte veľké suché vzory, ako chrobák či lúčny koník… to sú zážitky na dlhé roky. Na Gidru rád občas zavítam a najradšej chytám „na krásu“. Moje 180 cm špáradlo používam na prezentáciu nymfy alebo ešte radšej streamra, ktorý vymením za jednu suchú všade tam, kde to umožňujú podmienky.

Kľúčom k úspechu je totižto známa trojčlenka muškárenia na potoku – nájsť alebo vytušiť rybu, neprezradiť svoju prítomnosť a nezachytiť o prekážku. Preto je spúšťanie streamra „pod nohy“ efektívne všade tam, kde je potok zarastený od brehu k brehu a poskytuje tak útočisko rybám. A, naopak, jedna suchá mucha sa bezproblémov preplaví povedľa každého podmytého brehu, pozaplietanom koreňmi jelše a vŕby.

Kľúčom k úspechu je totižto známa trojčlenka muškárenia na potoku – nájsť alebo vytušiť rybu, neprezradiť svoju prítomnosť a nezachytiť o prekážku.

Čo sa vzorov múch týka, tak na Gidre spoľahlivo viem, ktoré… nefungujú. Azda aj preto najradšej chytám na streamer (wooly bugger/pijavica, príp. grizzly plôdik s veľkým okom), squirmy worm, a najmä klasické suché vzory ako chrobák, chrúst, húsenica, či lúčny koník. Univerzálnu nymfu neporadím – každý rok je to iné.

Obsádka rýb

Dominantnou rybou vrchného lesáckeho pstruhového revíru je… pstruh potočný, uhádli ste. Natrafíte však vo väčšine na menšie – výrazne podmierečné – kusy. Hlboké jamy prielomu však môžu nielen hlboko sklamať, ale kde – tu aj prekvapiť.

Stredný úsek – kaprový revír – najpočetnejšie a najspoľahlivejšie reprezentuje jalec hlavatý. Úlovok pstruha je tu skôr výnimka, ale zato sa chytajú najmä kusy, ktorým bolo hore už pritesno (čítaj – veľké).

Ak by som mal druhové zastúpenie zoradiť podľa priemernej početnosti úlovkov, rebríček by bol asi jalec, biela ryba, hrúz, potočák, ostriež, hrebenačka.

Druhým najčastejším úlovkom na oboch kaprových úsekov je po jalcovi biela ryba, najmä plotica a červenica, ktorá sa do potoka dostane zvyčajne počas výlovu jedného z mnohých rybníkov na vrchnej Gidre, a akosi sa jej nechce dolu do Dudváhu, tak ostáva v potoku až do prvej veľkej vody. Spolu s bielou rybou občas unikne výlovu aj kadečo iné. Na Gidre som už ulovil šťuku, amura, karasa či dokonca jedného dúhaka. Početným úlovkom je aj ostriež, ktorý sa vyskytuje často v hejnách – ak v tôni ulovíte jedného, očakávajte, že ich máte šancu potiahnuť ešte niekoľko ďaľších. Pri love nymfou na dne často zdvihne na druhom koncí hrúzik.

Ak by som teda mal druhy zoradiť podľa priemernej početnosti, rebríček by bol asi jalec, biela ryba, hrúz, potočák, ostriež, hrebenačka. Takto vnímaný rebríček sa mi spoľahlivo potvrdil aj v lete 2022, keď som bohužiaľ osobne objavil a nahlásil masívny úhyn rýb na Gidre pod Budmericami. Prekvapilo ma najmä početnosť veľkých jalcov – na krátkom, asi stometrovom úseku, bolo hneď niekoľko uhynutých rýb cez 40 centimetrov. Na malý potok pôsobivá úživnosť.

Príbehy z Gidry

V predchádzajúcich riadkoch som sa snažil čo najlepšie – a najobjektívnejšie – opísať Gidru, jeden z najvýznamnejších malokarpatských potokov. Ak vás zaujal, možno si radi prečítate aj trochu farbistejšie napísané tri príbehy z Gidry.