Zverejnené 2. novembra 2019 v kategórií Ako na to.

Podustva je prúdomilná ryba, hojne rožšírená od lipňového až po pleskáčové pásmo riek. Dorastá bežne do dĺžky až 50 centimetrov a zdržiava sa v húfoch. Táto kombinácia z nej robí rybu mimoriadne atraktívnu pre muškárenie. Prečo však frázu ‚dnes idem na podustvy‘ pri vode takmer nepočuť?

Lov podustvy má jeden háčik a často to nie je ten, na ktorom je naviazaná muška. Táto ryba je zarytý vegán. Väčšinu dňa traví zberom utrhnutých rias, či priamo ich „oškrabkávaním“ z kameňov a prekážok. V prípade, že nájdete hejno podustiev, ktoré sa sporadicky pasú na dne (typické strieborné záblesky bokov rýb), je šanca na úspešný lov limitne blízka nule.

Úplne iná situácia nastáva, ak podustvy čas od času prepnú do žracieho módu – aktívne krúžkujú, alebo „koníkujú“ v plytkej vode.

Kde hľadať podustvy?

V prúdnych úsekoch riek s tvrdým podkladom, v miestach s prítomnosťou rastlín, s hĺbkou od 30 do 100 centimetrov. Najmä počas ranného či večerného kŕmenia však podustvy zvyknú vyhľadávať plytké a pokojné zátoky s rastlinstvom, kam sa chodia „napásať“. Podustvu určite nenájdete na miestach s bahnitým dnom či v stojatých vodách.

Podustva je exhibicionista, preto ak sa v rieke vyskytuje a umožňuje to čistota vody, nie je problém lokalizovať hejno a predkladať muchy priamo konkrétnym rybám. To, pochopiteľne, výrazne zvyšuje úspešnosť lovu, keďže záber podustvy býva zvyčajne veľmi jemný. V prípade lovu na slepo zas jednoznačne platí – kde ulovíte jednu podustvu, tam je aspoň päť ďaľších. Hejno má naviac presný denný režim, preto tam, kde je dnes, ho takmer určite v rovnaký čas nájdete aj zajtra.

podustva severná

Lov podustvy na mušku

Základ úspechu je nevyplašiť hejno. Podustve síce prítomnosť rybára na pohľad neveľmi prekáža, avšak ak ho registruje, stráca apetít. Ideálne je teda nahadzovať k rybám z kraja hejna. Ak aj šnúrou nejakú vyplašíte, hejno ako také ostáva na mieste. Ak však rozplašíte celé hejno, ktoré sa následne dá do pohybu, znamená to koniec podustvobrania na dobrú polhodinu, alebo aj na celý zvyšok dňa.

Ak aj natrafíte na hejno podustiev, úspech závisí do značnej miery od nálady, ktorá v ňom panuje. Osobne dokážem loviť podustvy ako – tak účinne jedine v dvoch špecifických situáciach:

  • masívne večerné rojenie, podustva zbiera – krúžkuje na hladine – veľmi vzácny jav, zbierajú však väčšinou len menšie jedince (lov na sucho)
  • masívne kŕmenie celého hejna, podustva sa pasie – „koníkuje“, akoby cvála pod hladinou, ukazuje chrbátik, občas aj chvostovú plutvu (lov na nymfu, resp. riasomuchy)

Typicky chytám na zostavu dvoch ľahko zaťažených nýmf, prípadne nymfu a mokrú muchu. Muchy umiestňujem najmenej 70 – 80 centimetrov od seba. Základná stratégia je dopraviť muchy na dno a následne ich nechať prirodzene „šúlať“ po dne, priamo cez hejno podustiev. Akékoľvek zastavenie šnúry znamená zásek. Pochopiteľne, pri nahadzovaní do hejna prichádza aj k falošným záberom – podseknutiam rýb. Tie však v drvivej väčšine prípadov behom sekundy spadnú.

Lov proti prúdu

Ak sa môžem k rybám nepozorovane dostať na krátko (3 – 6 metrov), chytám proti prúdu, nahadzujem nad vytipovanú rybu (ideálne tak, aby nevidela šnúru) a muchy nechám splavovať čo najbližšie pri nej. Akékoľvek zastavenie šnúry znamená bezodkladný a pevný zásek.

Lov po prúde

V prípade, že sa k rybám nechcem alebo nemôžem dostať na krátku vzdialenosť, chytám po prúde. Jednoducho swingujem muchy cez miesta, kde vidím/predpokladám hejno podustiev.

Swingovanie je technika prezentácie muchy najmä obojručným prútom – zostava sa nahodí kolmo na prúd a následne nechá vystrieť silou prúdu až rovnobežne s brehom

Nahodím kolmo na prúd, nechám celú zostavu vyklesať a následne podržaním šnúry muchami skáčem po dne až do úplného vystretia šnúry rovnobežne s prúdom. Výhodou tejto techniky je jednak jej systematickosť (vejárovito prelovujem celú šírku rieky, počas klesania a napínania šnúry zas rôznu hĺbku), ako aj vysoká efektivita záseku – zostava je neustále mierne napnutá, vďaka čomu je záber cítiť ako drcnutie či potrasenie, ktoré je tak možné okamžite sekať.

Samozrejme, nutnou podmienkou „šúlania“ múch po dne je pevný, štrkový podklad s minimom prekážok.

Aké muchy na podustvy?

V prípade rojenia a zberu z hladiny je voľba jasná – treba trafiť prírodný vzor. V opačnom prípade (sporadické kŕmenie, koníkovanie) je dôležité si uvedomiť, že prevažne muchožravé sú len malé podustvy – s vekom podiel rastlinnej stravy v ich jedálnom lístku výrazne narastá. Napriek tomu, často začínam lov obdobami jalcových nýmf, napr. red tag zvykne dobre zachytať (červený atraktor funguje na väčšinu kaprovitých rýb rovnako, ako červené plátno na býka). V prípade neúspechu  volím rôzne vzory nýmf zelenej a fialovej farby. Aké procesy sa v hlave podustvy odohrávajú, či im zelenofialová kombinácia pripomína odtrhnuté riasy alebo bezstavovce, to naozaj netuším.