Zverejnené 22. júna 2018 v kategórií Ako na to.

Boleňa môžeme zaradiť medzi muškársky „pravidelne zriedkavo“ chytané druhy rýb. Je sprievodným druhom mnohých rybársky atraktívnych reofilných druhov rýb, je hojný v mnohých tokoch, no svojou obozretnosťou a potravovou preferenciou patrí jeho cielený a úspešný lov skôr do utopickej množiny. Pokúsim sa v nasledujúcich riadkoch zhrnúť moje skúsenosti s lovom boleňa na mušku a posunúť tak hranicu z úlovku „zriedkavého“ na aspoň „občasný“.

Správanie boleňa

Pre úspešný lov boleňa je priam nevyhnutné mať napozorované jeho správanie pri love. Ak je ryba aktívna, venujte pred lovom pár minút pozorovaniu boleňa pri love, ale aj prostrediu, v ktorom loví.

Čo loví? Akej veľkosti sú lovené rybky? Dôležité je veľkosťou a tvarom streamra sa čo najviac priblížiť ku veľkosti lovených rybiek. Presná farba je až druhoradá, väčšinou je vhodné začať čiernou a postupne skúšať až ku striebornej. Ak žiadny odtieň medzi čiernou a jasne striebornou nezaberie, až potom je na mieste špekulovať, prípadne vyskúšať mikro streamre, imitujúce poter. V relatívne vzácnych prípadoch sa dá boleň efektívne loviť aj na väčšie mokré muchy.

Kde a ako loví? Loví na otvorenej vode alebo sa pomaly zakráda v plytčinách popri brehu? Naháňa rybky pod hladinou alebo loví poter pri dne, v blízkosti brehov? To sú všetko cenné informácie, ktoré treba premietnuť do prezentácie nástrahy.

Výbava

bolen na nymfu

Veľký pomocník pri love boleňa je intermediálna (a priehľadná) šnúra, nakoľko plávajúca šnúra môže často plašiť obozretnejšie ryby. Naviac pomáha udržať nástrahu v stĺpci, pod povrchom – presne tam, kde je teritórium boleňa.

Alternatívou môže byť šnúra s potápavým koncom. Ak ju nemáte, potápavý koniec si môžete vyrobiť zo starej potápavej šnúry – dĺžku „nadväzca“ volíte podľa hĺbky a rýchlosti prúdenia vody, ale aj podľa stupňa potápavosti šnúry (väčšina šnúr má stupeň potápavosti od 3 po 9 – na výrobu nadväzca – angl. „sink tip“ je zvyčajne na rieku vhodná čo najrýchlejšie potápavá šnúra, pričom jeho dĺžka sa pohybuje v rozmedzí jedného až troch metrov).

Boleň je ideálna ryba na pochopenie princípov streamrovania pre začínajúceho muškára. Snáď žiadna iná ryba nedokáže nastaviť zrkadlo rybárovi tak prísne – vytrvalo ignorovať nesprávne prezentovaný streamer a, vice versa, ochotne brať dobre odprezentovanú nástrahu.

Ideálnou výbavou na lov boleňa vo stredne veľkých nížinných riekach je kratší obojručný (10.5″ – 12″), resp. switch prút, o aftme #6 až #8 a skagit zostava s potápavým, prípadne intermediálnym tipom. Ťažká „shooting head“ dovoľuje ďaleké hody aj v obmedzenom priestore a potápavý koniec zároveň umožňuje hodnovernú prezentáciu streamra – bez potreby závažia priamo na muche. Ak predsalen potrebuje dostať nástrahu až na dno, stačí navliecť thungsten hlavu voľne na nadväzec, pred muchu.

Pri jednoručnej konfigurácií je voľba aftmy daná skôr silou prúdu (vetra) a požadovanou vzdialenosťou hodov – pri pomalej vode postačuje aj #4/5, v rýchlej, veľkej vode a očakávaní veľkých rýb pokojne až #7/8.

Nymfa a (mikro) streamer

Boleň je veľmi zvedavá, no zároveň opatrná ryba, preto nie je problém zaujať jeho pozornosť – skôr nevzbudiť v ňom obavy. Keďže je to ryba loviaca pod hladinou, nie je vzácnosť prekladať mušku priamo konkrétnemu, objavenému boleňovi. Ak sme objavili (predpokladáme) boleňa v prúde, nahodíme nad jeho stanovište (prepokladanú dráhu pohybu) a necháme nástrahu klesnúť hlbšie pod úroveň ryby.

Akonáhle muchu splavíme k hranici zorného poľa boleňa, zastavíme šnúru, mierne podvihneme prút a zostavu súvislým pohybom potiahneme o meter a viac. Výsledkom je kĺzavý pohyb smerom od dna k hladine, na ktorý – pri aspoň trochu vhodnej nástrahe – nevyplašený boleň takmer určite reaguje zalovením. Základom úspechu je teda pohyb odo dna smerom k hladine, tiahle, dlhé potiahnutia šnúry a umiestnenie muchy podľa čistoty vody na hranicu zorného poľa ryby – ani mimo, ani príliš blízko.

Boleň na mušku - Dunaj, Gabčíkovo

Ak lovíte na mikro streamer, boleň takto malú nástrahu s dôverou zoberie, záber je však často ledva citeľný a je nutný silnejší zásek. Po ňom treba očakávať dosť energický výpad do prúdu, ktorý treba pustiť – nezastavovať silou – a až následne začať štandardnú zdolávačku.

Úspešnosť lovu boleňa je daná troma faktormi – ideálne prikalenie vody, nálada (apetít) boleňa a vhodne zvolená nástraha. Ak sú splnené aspoň dva z nich, existuje šanca na dobru boleňovačku.

Ak máme vizuálny kontakt s rybami, je účinnejšie predkladať muchu proti prúdu a ten využiť na splavenie muchy pod rybu, prípadne aj podržanie streamra v mikroprestávkach pri sťahovaní. Naopak, ak bolene nevidíme a prelovujeme rieku naslepo, je vhodnejšie chytať po prúde. Potiahnutím docielime kĺzavý pohyb hore, následne necháme muchu na okamih prepadnúť a opakujeme. Tento cyklus je vhodné robit náhodne, teda napríklad 3-4 potiahnutia a prestávka, potiahnutie a prestávka. Ak boleň streamer prenasleduje, niečo sa mu nepozdáva. Zmeny v rytme sťahovania ho môžu presvedčiť k záberu. Potiahnutia streamra by mali byť dlhé a nie príliš rýchle – žiadne „cukanie“, ale dlhý a kĺzavý pohyb, s prestávkami v prúde.

Rieka Morava - nízky stav vody

Niekoľko tipov na záver

Ak predkladáte streamer alebo mokrú muchu objavenému boleňovi a ten ju už raz odmietne, neskúštajte to opäť. Pred ďaľším náhodom zmeňte vzor alebo techniku vedenia nástrahy.

Ideálne tempo sťahovania streamra je vo väčšine prípadov dosiahnuté dlhými, mierne rýchlymi pohybmi s náhodnými prestávkami v prúde.

Nikdy nezastavujte prvý výpad boleňa po zábere! Takmer určite by to skončilo odtrhnutím/vypnutím/vyrezaním ryby. Táto povestná jazda niekedy neprichádza bezprostredne po zábere – najmä väčšia ryba si zo zapriahnutia nerobí ťažkú hlavu a na jazdu sa vydá až po 10/20/30 sekundách.