Doteraz som chytal s tenkarou oportunisticky – kedy a kde sa mi to hodilo, tam sa nahodilo. Dnes som bol však na ťažkej vode tenkarovať prvýkrát bez plánu B, ostatné prúty ostali doma. Vychutnal som si tak pýchu aj pád. Našiel som krásne pstruhové miesta, kde som bohužiaľ nedokázal efektívne nahodiť. Chýbala mi buď dĺžka, aby som ostal nepozorovaný, alebo, naopak, som mal prútu a šnúry až priveľa. O to väčšia radosť bola z rybiek chytených tak ako z učebnice – tiahla tôňa, mucha hodená na padáčik kúsok pred seba, potrasenie, zásek, vylovenie rybky pod nohami. Ale divný pocit viny z nepremenených šancí v pekných tôňach ma trápil celú cestu domov…