Nielen lístie padá počas jesene na hladinu 😛

V malej vode je ťažké nepozorovane brodiť a ešte ťažšie je presvedčiť rybu, ktorá má v pomalom prúde času, koľko len chce. Už nech naprší…

Prototyp pôvodnej, divokej nížinnej rieky. Jediné dve väčšie ryby okolo 40 sa vypli (1x jalec a 1x neviem), tak snáď som si smolu dnes vyčerpal a nabudúce to bude už len lepšie…

„A nenudíš sa na tých rybách?“
Tak obvykle pokračuje konverzácia potom, čo sa prevalí, že som \“športový rybár\“ (stovku viem nahodiť pod 10 sekúnd). Ale nie o tom som teraz chcel.
Na \“šoulačce\“ po rieke som v diaľke zbadal daniela, ako zúrivo trepe parožím o strom. Zprvu som si myslel, že junák vybíja parožie z lyka. Po chvíli, keď som podišiel bližšie a tanec neprestával, mi to nedalo. Fešák sa pravdepodobne zamotal v kriakoch – idem pozrieť, či sa s tým niečo nedá robiť. Môj komentár vo videu je v tomto zmysle zasadený autenticky v reálnom čase. Po obhliadke face to face mi doplo, že sa chudák chytil do pytliackeho oka z oceľového lana.
Za pomoci kamaráta na telefóne (internete) som obdržal tel. kontakt na predsedu poľ. združenia Veľké Leváre, ktorý promptne na miesto poslal človeka z Vojenských lesov – v podstate za 20 minút od telefonátu sme už boli spolu pri (takmer) upytlačenom danielovi. Ten bol nakoniec strelený – uspávacou puškou – a oslobodený od vodítka.
[bpfb_video]https://www.youtube.com/watch?v=bs5Ao-SfGMU[/bpfb_video]

Poobedie bez ryby. Podhorské potoky sa túto jar prebrali k životu skôr, než táto nížinná riečka…