Pstruhová sezóna sa pomaly blíži ku koncu a ja som zavítal len tretíkrát tohto roku na Liptov. Úvodné mesiace som sa motal kade tade nižšie po Považí, no a väčšinu júla a augusta som sa pstruhovkám vyhýbal kvôli vysokým teplotám a nedostatku vody. No ale ochladilo sa, začali púšťať trochu vyšší Váh, tak som už neodolal a vybehol najskôr v sobotu ráno do Ivachnovej. Väčšia ryba sa mi ale do 11-tej nepodarila, chytil som len zopár dúhakov okolo 35, tak ako minule, a k tomu hromadu malých rybiek zo samovýteru v rozmedzí 10 až 23 cm, prevažne dúhakov, ale aj pár potočákov. Akoby sa Váh snažil kompenzovať Revúcu, ktorá má teraz voľno.

Poobede ma ranná slabota na Váhu začala akosi škrieť. Tak som vybehol ešte raz, nižšie, na moju obľúbenú jamu v Ivachnovej. Keď sa už smie zabrodiť. Za skoro dve hodiny som vyskúšal všetko – pod hladinou, na hladine, po dne. A nič. Na vode boli ďaľší štyria rybári s rovnakou nulou na konte. Priateľka mi už píše, tak jej idem odpísať, že čo chvíľa pôjdem, ale najskôr to hodím ďaleko proti prúdu, až pod breh naproti. Nech muchy neležia ladom pri nohách, kým ťukám. V polke správy cítim, ako čosi zaťahalo za šnúru, asi znova odtrhnuté riasy. Tak len myknem prútom, nech z nich vytiahnem muchy, dám ho naspäť pod pazuchu, a píšem ďalej. A v tom mi ho ryba skoro vytrhne. Dúhak štyridsiatka. Ďaľší náhod idem podľa rovnakého postupu – šupnem to ani nie meter pod breh naproti, nechám ľahké nymfičky strhnúť rýchlym prúdom spolu so šnúrou až na dno, dobrých dvadsať metrov, a potom nasleduje pomalé stúpanie. Opäť ryba. A za ňou ďaľšia. Zrazu akoby nebolo nič jednoduchšieho, než chytať rybou za rybou na Váhu. Keďže mám vonku aj cez 25 metrov šnúry, častokrát vidím najskôr vyskočiť z vody nasratého dúhaka, ktorý sa sám zasekol o previs, a až potom cítim záber. Zostal som ešte trištvrťe hodinku a končil s dvanástimi rybami na konte. Síce všetko pstruhy od 27 po zhruba 40, ale aj tak mi to spravilo mimoriadne dobrú náladu. Kolega z Česka sa ma pýta, čože som to spravil, že to zrazu tak ide. Tak mu prerozprávam celý postup, aj muchu ukážem. S tým, že číslo na ženu mu nedám, tam si už musí poradiť sám.

Dva dni na rybách. Keďže som so mnou pribral vláčkara, Jamborák bol z kola von. Na pstruhovom Váhu 19 to bolo trápenie. Extrémny rybársky tlak, nejaké väčšie ryby sa mi podarilo lapiť len z rána (v malej vode, mikro rodenec stúpajúci v prúdikoch) a večer pár záberov na sucho. Chcelo to dávku vytrvalosti a kreativity, unavený z roboty som zo seba nedal ani jedno.