Opäť na Hrone dole. K vode som sa dovalil až 10.45, ale to vôbec neprekážalo, stále bolo skoré ráno – hustá hmla a iba 3°C. Do obeda sa podarili iba tri malé lipníky. Tesne pred rozpustením hmly som vyskúšal streamer – bez záberu. Následne začalo slnko piecť takým spôsobom, že sčerený Hron pôsobil ako sústava zrkadiel – nevidel som ani h@vn@. Nazrel som do mapy, kde je najbližšia zákruta otočená tak, že ju slnko neosvetluje priamo „po prúde“. No jasné, sútok Slatiny a Hrona. Avšak, kým som sa tam dotrepal, slnko sa posunulo a bol som opäť na tom istom… Doslova naslepo som zbehol s krátkou nymfou asi 200 metrov, potom to vzdal, naviazal jednu suchú, reku skúsim ešte Slatinku a hajde domov. Ale zbadal som pod sútokom zazbierať a z prvej chytil lipníka. A ďaľšieho. A ďaľšieho. Ako na konci dňa slnko ohrialo sútok Slatiny, lipne pod ním urýchlene zbierali a brali na náhod. Malé, stredné, väčšie. Krásna záverečná trištvrtehodinka.

Dnešné repete po pondelku potvrdilo nepriamu úmeru – čím väčšiu udicu vytiahnem, tým menšie ryby chytám. Naviazal som si obojručku, reku, keď sa na tomto Li Hrone nevláči, možno tu ostali po celom roku nejaké pozabúdané veľké dúhaky. Ale za tri hodiny len dva zábery, s lipníkmi by som sa zabavil viac. Nabudúce pre zmenu prevetrám #3ku.

Po 3 týždňoch od konca pstruhovej sezóny som sa zastavil na 3 hodinky na Li Hrone dole. Gýčovo krásne počasie, pôvodne som chcel trochu postreamrovať, ale nakoniec som sa len tak poprechádzal po Hrone s krátkou nymfou. Rybkám chutilo – čo im chýbalo na veľkosti, to vynahradili počtom.