Druhé pstruhové ráno som sa zobudil sám od seba tesne po piatej a hoci rozum hovoril – choď ešte spať – prvá myšlienka na pstruhy ma hneď dokonale prebrala. Ako – tak saturovaný po zahájení som sa vydal chytať aj trochu na krásu, ale pri 1°C vo vzduchu a 3°C v Ľupčianke mi doslova zamrzol úsmev. Po 45 minútach hlboko v Ľupčianskej doline som konštatoval zero a šiel radšej znovu pozrieť Váh. Ten už niečo pred pol ôsmou začínalo ohrievať ranné slnko. Korene som zapustil nad veľkou jamou v Liptovskej Teplej a venoval sa jej vyše hodiny, ale taktiež zero. Tak som šiel zobudiť zvyšok delegácie a prezisťiť, kam a čo ďalej.

Popršalo, tak som si dnes nadelil hneď dva horské potoky, jeden v Nízkych, druhý vo Veľkej Fatre. Rybačka bola taká, ako má v nedotknutej prírode vyzerať – v každej jame aspoň jeden panvičkový potočák. Medveďa tento rok nikde.