Hoci nám naša krajina ponúka množstvo potokov, riek a jazier na “pravé” pstruhové muškárenie, nie každý a nie vždy má po ruke vyhlásený pstruhový alebo lipňový revír a musí siahnuť aj po… no moment.

A čo ak existuje kaprová voda, ktorú vyhľadávajú aj ortodoxní pstruhári, pokiaľ si chcú pripomenúť, aké to kedysi bolo na Hornom Váhu? Aké to bolo, keď sa pri pohľade z mosta leskli hejná lipňov a za každým kameňom bola 40ka potočák? Stačí zameniť lipne za podustvy, potočáky za jalce a pri troche predstavivosti si dokážete vyvolať spomienky, ktoré mnohí z nás vlastne ani nemali šancu zažiť. A rybačku možno nakoniec spestrí aj ten pekný potočák…

Pozrime sa do histórie

Vybudovanie Vážskej kaskády rybám a rybárom mnohé vzalo. Z najdlhšej slovenskej rieky spravilo toto obrie vodné dielo sústavu diskrétnych revírov v monotónnom rytme nádrž – rieka, nádrž – rieka, nádrž – rieka, a to od Čierneho Váhu, až po Madunice. Časy, keď sa na hlavátky chodilo od Hrádku až k Piešťanom, sú dávno preč. No je súčasnosť naozaj až taká ponurá?

Vážska kaskáda je systém 23 priehrad a elektrární, ktorej stavba sa začala už v roku 1930. Z väčšej časti bola vybudovaná v 50-tych a 60-tych rokoch minulého storočia (napr. Dubnica – 1949, Nové Mesto n/ Váhom – 1953, Trenčín – 1956, Krpeľany – 1958, VN Žilina – 1998).

Sekundárnym produktom Vážskej kaskády je regulácia množstva vody v pôvodnom, divokom koryte Váhu, a to od Piešťan až po Žilinu. Sústava nádrži nielenže zadržiava väčšinu prívalových daždov, ale nádrže zároveň pôsobia do istej miery aj ako odkaliská. Aj preto je voda v pôvodnom koryte Váhu takmer vždy čistá a nízka, čo je výborná správa pre muškárov.

Ako sa chytá na Strednom Váhu?

Ďalšia výborná správa pre brodiacich rybárov je prevažne štrkové, relatívne plytké koryto – či už sa vyberiete nad Trenčín, k Piešťanom alebo dolu k Seredi, určite nájdete štrkové lavice, splavy, či jamy s podomletými brehmi. Samozrejme, lepšie, ako vychádzka na slepo, je najskôr doma otvoriť mapu a vopred si vytipovať zaujímavé miesta.

Stredné povodie Váhu je teda zaujímavá, blízko dostupná lokalita pre rybárov jednak z nepstruhového západu a juhu, ako aj zo stredu Slovenska.

Kam sa vybrať?

Veľmi zjednodušene môžeme Stredný Váh z pohľadu muškára rozdeliť na dva úseky.

Od Púchova po Piešťany…

…kde paralelne so starým korytom tečie Kočkovský, resp. Biskupický kanál. Vďaka nemu je voda v starom koryte prevažnú časť roka nízka, čistá a rýchla. Čím vyššie nad Piešťany, tým vyššia je aj teoretický šanca na úlovok pstruha, v okolí Nemšovej dokonca aj hlavátočky.

Od Piešťan po Sereď…

…kde – s výnimkou krátkeho úseku ramena pod Slňavou – voda tečie už len starým korytom, pričom výška hladiny je často a výrazne regulovaná. Napriek tomu aj tento úsek, na ktorom je už Váh v plnej sile, ponúka pre muškára zaujímavé miesta. Pozor však treba dať na nepredvídateľné a výrazné zmeny hladiny.

Obsádka rýb a spôsoby lovu

Dominantná ryba stredného Váhu je jednoznačne podustva a jalec hlavatý. Ryby úplne odlišné, avšak perfektne sa doplňajúce. Kým podustve nevadí rýchla, otvorená voda, jalca nájdete samozrejme najmä pod zatienenými brehmi. Oba druhy v hojnom počte. Jalce s podustvami sa zvyčajne doplňajú dokonca aj v aktivite – kým jalec je aktívny, rozplávaný skôr z rána a večer, podustve na chuti neuberá ani slnečné poludnie, práve naopak.

Zaujímavým a pre zarytých pstruhárov neznámym úlovkom bude plotica lesklá, nádherná a bojovná ryba, dorastajúca do dĺžky až 60 centimetrov. Nájdete ju zvyčajne v úsekoch spolu s podustvami, v rýchlej, avšak o čosi hlbšej vode. O jej cielenom love bohužiaľ veľa nenapíšem, avšak ak nájdete hejno, berie spolahlivo tradičné podustvomuchy.

Ďaľšími sprievodnými a relatívne hojnými druhmi sú boleň, mrena, kapor. Vďaka nepravidelnému vysádzaniu dokáže spestriť lov aj krajší dúhak, v blízkosti pstruhových prítokov dokonca aj potočák. Na úsek od Nemšovej po Trenčín je v menšom množstve vysádzaná aj hlavátka, takže čo sa druhovej pestrosti týka, Stredný Váh v máločom zaostáva za horným úsekom.