Na Slovensku nie je veľa riek, ktorým by bolo možné priradiť prívlastky ako divoká či neregulovaná. Ak sa pozrieme na to najzápadnejšie Slovensko, po vylúčení niekoľkých malých pstruhových potokov môžeme tento prívlastok priradiť práve a len jednej jedinej – Rudave na Záhorií. Ak ste o tejto riečke dosiaľ nepočuli, pre ilustráciu postačí, ak si predstavíte Belú – avšak o 1000 výškových metrov nižšie.

Rudava je nížinná rieka o dlžke 45 km, prameniaca západne od obce Prievaly a ústiaca do Moravy. Odvodňuje značnú časť západnej strany Malých Karpát, preto väčšinu svojej vodnatosti naberá práve už v úsekoch, kde tečie rovnobežne s týmto pohorím – teda od prameňov, až po obec Sološnica. Za ňou sa stáča prudko západne do vojenských lesov, preteká obcami Studienka a Veľké Leváre, pod ktorými aj opúšťa zalesnené územie a tečie ďalej regulovaným korytom cez polia, až po sútok s Moravou.

---

Revír Rudava

Rieka Rudava je od roku 2018, keď pribudol pstruhový úsek, rozdelená na 3 rybárske revíry:

Rudava č. 1a [1-0600-1-1]

Čiastkové povodie Rudavy od ústia do Moravy po chválovský mlyn nad obcou Studienka (okrem vyčleneného pstruhového úseku nižšie)

Rudava č. 1b [1-0600-4-1]

Čiastkové povodie od rkm 5,566 (tabuľa) po veľký splav vo vojenských lesoch nad obcou Veľké Leváre (dlžka 5,2 km)

Rudava kanál [1-0610-1-1]

Kanál Rudava od obce Prievaly po obec Sološnica

---

Charakter revíru

Aká je definícia divočiny? Ak by sme sa postavili na jedno miesto a na pomyselnej časovej osi ľudskej histórie zašli až celkom vľavo, na jej začiatok – a zároveň na tom mieste nebadali žiadnu zmenu, je to miesto celkom určite pravá divočina. Presne taký dojem budete mať z návštevy Rudavy. Avšak zdanie v tomto prípade klame. Rudava ešte v 18. storočí – až do čias Márie Terézie – pretekala piesočnými dunami, púšťou. Až „osvietená“ panovníčka začala na tomto pustom území vo veľkom vysádzať borovicové lesy a predurčila tak ráz krajiny, akú ju vnímame ešte aj dnes.

Čím sú pre horský tok veľké balvany, tým sú pre Rudavu popadané stromy.

Rudava je nížinná riečka s piesčitým dnom, zriedkavo obohateným o lavice z jemného štrku. Azda rybársky najatraktívnejšia je Rudava práve od Sološnice po Veľké Leváre, kde už nabrala svoju veľkosť, no zároveň preteká neregulovaná vojenskými lesmi. V článku sa preto budem venovať práve tomuto úseku, hoci regulovaná časť pretekajúca poliami je azda ešte bohatšia na ryby, najmä čím bližšie k sútoku s Moravou.

Čím sú pre horský tok veľké balvany, tým sú pre Rudavu popadané stromy. Hoci je priemerná šírka Rudavy do desiatich metrov a hĺbka – v závislosti od ročného obdobia – 20 až 60 centimetrov, popadané stromy a bezpočet meandrov robia lov na tejto riečke zážitkom. Nezriedka môžete na 100 metrovom úseku stráviť aj dve hodiny, ak chcete všetky tône pod brehmi a popadanými kmeňmi stromov preloviť naozaj pedantne. Jamy vymleté do piesku môžu nezriedka dosahovať hĺbku aj jeden a pol metra. Zo skúsenosti je však vhodné menej atraktívne miesta skôr preskakovať a venovať sa len tým najperspektívnejším – aj tých určite objavíte viac ako dosť.

Obsádka rýb

Najčastejším úlovkom muškára na Rudave bude jalec hlavatý. Zároveň je to jediný druh ryby, ktorý sa vyskytuje po celej dĺžke toku skutočne hojne – spoločne s ploskou pásavou, ktorá zažíva posledné roky (2018) populačnú expanziu azda nevídaných rozmerov. Okrem jalca neprekvapia ani úlovky belice či plotice. Z dravých rýb môžete natrafiť na ostrieža, ale aj šťuku, ktorou je Rudava zarybňovaná. Sporadicky môžete naraziť na zubáča, ktorého pôvod je možné hľadať najskôr v niektorom z rybníkov na toku.

Pred rokmi na Rudave prebehol odvážny pokus o udomácnenie podustvy v réžií Žiliny – napriek výdatnému úvodnému zarybneniu, skončil neúspechom.

V okoli levárskeho stavidla bývala Rudava v minulosti sporadicky zarybňovaná pstruhom dúhovým. Dnes práve pod stavidlom začína miestna pstruhová voda, v ktorej sa zatiaľ darí aj vysadenému pstruhovi potočnému. Napriek mnohým pstruhovým vlásočniciam, vlievajúcim sa z Malých Karpát do horného úseku Rudavy, by ste v nej pstruha – samozrejme, mimo pstruhového úseku – bohužiaľ hľadali márne.

Rybiu obsádku podľa ichtyologických prieskumov doplňajú druhy bez hospodárskeho významu ako napríklad hrúz škvrnitý, hlaváč pásoplutvý, slíž severný či mihuľa riečna.

Technika lovu

S mušákom sa budete na Rudave sa cítiť tak trochu ako v krajine muškárenia – na anglickom vidieku. Lov na Rudave predstavuje veľmi príťažlivý mix náročnosti a prístupnosti. Terén je ťažšie priechodný a za rybou sa skutočne nachodíte. Na druhej strane, ďalekým náhodom so suchou muškou nestojí nič v ceste. Dno rieky je broditeľné – piesku môžete plne dôverovať, pozor si treba dávať azda len na naplavené bahno. Avšak, vzhľadom na pokojný charakter toku je vhodné loviť skôr z brehu, resp. zabrodiť len v nutných prípadoch – prechádzkou stredom rieky s určitosťou vyplašíte všetko živé.

Dno rieky je broditeľné – piesku môžete plne dôverovať, pozor si treba dávať len na naplavené bahno.

Azda najúčinnejšou technikou lovu na Rudave je – v aspoň trochu vhodnom období – tradičná suchá muška. Vďaka vyšším brehom máte celú riečku ako na dlani, objaviť preto húfik jalcov zvyčajne nie je vôbec zložité. Následne je to už len na vás – niekedy sú naozaj vyberavé a napriek nižšiemu rybárskemu tlaku je nutné siahnuť po jemnejších vlascoch a malých lipňovkách. Suchá muška je ako technika lovu úspešná aj z ďaľšieho dôvodu – pieskové podložie rieky nepraje príliš širokému spektru vodného hmyzu, ryby sú preto odkázané príjmať veľkú časť potravy z hladiny. Zo suchých vzorov fungujú tradičné jalcovky ako red tag, chrobáky a, nielen koncom leta, výborne chytajú mravce.

Z vodného hmyzu sa v zákrutách s naplaveninami hojne vyskytuje krivák, avšak lov na tento prírodný vzor je skôr pre trpezlivých. Najmä v zimných mesiacoch je však asi jediná účinná technika bagrovanie českou nymfou. Avšak, aj „indiánske“ zakrádanie sa a prehľadávanie hlbokých, podmytých brehov môže priniesť pekné zážitky.

Fotogaléria