Nespútaná, divoká, čarovná… dlho som sa snažil nájsť podtitulok k článku o Lupčianke tak, aby nevyznel ako názov lacnej telenovely z 90-tych rokov. Nemožné, som zamilovaný a Ľupčianka je ďaľšia srdcovka. Mnohé rieky a potoky prosto iba hučia, vody niektorých pár sú však personifikované a vyludzujú zvuky, ktoré robia dobre na duši.

Prepáčte mi ten gýč, ale vyrastal som na rovinách, zamilujem sa ľahko. Strmá a studená dolina, po bokoch vysoké, ostré smreky. V údolí sa valí riečka, samí okrúhliak, brehy obložené lopúchmi. Pod skalným bralom sa otočí, spomalí. V tôni zazbiera „panvičkový“ potočák. Ticho, ráno, hora dymí, nikde ani človiečika. Zísť z cesty, pošliapať horskú trávu a zabrodiť do čírej vody… napriek povolenke vo vrecku sa človek spytuje – smiem vôbec?

Revírne číslo	Ľupčianka 3-2110-4-1
Charakter	pstruhová horská riečka
Brodenie	možné
Povolenie	miestne pstruhové
Hĺbka	30 cm

Hej, hore háj, dolu háj

Do Ľupčianskej doliny sa dostanete dvoma smermi. V smere z Ružomberka na Liptovský Mikuláš – pri vyrovnávačke Bešeňová v Liptovskom Michalovi zabočíte doprava a pokračujte ďalej hore cez Partizánsku Ľupču. Alebo rovno od Donovalov – v Liptovskej Osade nepokračujete rovno dolu Revúcou, ale odbočíte doprava, prejdete horom skrz Liptovskú Lúžnu, miniete odbočku do osady Železnô a ste v doline.

Cesta od Bešeňky je rýchlejšia a zjazdnejšia. Pri vode ste okamžite a úsek Ľupčianky bezprostredne nad vyrovnávačkou je pre bežného muškára azda najzaujímavejší – pri šťastí môžete v posledných meandroch podhorskej riečky zdolať dvojkilového dúhaka, ktorý sa vybral na dobrodružný výlet hore prúdom, preč z CHaP vôd.

Avšak, pri opise cesty od Liptovskej Osady som musel použiť prívlastok „liptovský“ o jedenkrát viac. Táto cesta je teda krajšia a dolinu si ďalej predstavíme už v tomto smere, z hora dole, od prameňov po ústie. Táto cesta je krajšia po všetkých stránkach – šoférskej, turistickej, aj rybárskej.

Repozitár chladu a potočákov

Už stúpanie cez kľukatú Liptovskú Lúžnu s výhľadmi na stráne plné čučoriedok ohraničených kosodrevinou pripomenú, že práve vchádzate do Nízkých Tatier a Nízke sú vyššie ako menšia Veľká Fatra. Ak sa do doliny vyberiete hneď z rána – a hoci aj v horúcom lete – teplota bude ukazovať jednociferné čísla. Darmo, Ľupčianka pramení vo výške približne 1605 metrov nad morom a prvé muškársky zaujímavé úseky sú stále tesne pod tisíckou výškových.

Ak zahnete na začiatku klesania doliny doprava – smerom na Magurku (k prameňom Ľupčianky), po pár stovkách metrov narazíte na stavbu Magurského tajchu

Za vrcholom stúpania miniete po ľavej strane osadu Železnô (alebo sa tam zastavíte na obed či zákusok s kávou – aktuálne informácie na FB Železnô) a budete už pokračovať ďalej do Ľupčianskej doliny. Sprvu vám popri ceste robia spoločnosť potoky Malô Železnô a Veľké Železnô. Aj to veľkô je však malô a oba potôčky sa pri už spomínanej odbočke na Magurku vlievajú spolu s Oružným potokom do Ľupčianky. A v týchto miestach začínajú prvé muškársky zaujímavé metre revíru.

Ľupčianka na prvých kilometroch od spomínaného sútoku tečie ako väčší potok rýchla a plytká, len zriedka trocha spomalí a rozliata vytvorí zaujímavý olej pre suchú mušku. Rybačka tu je na krásu, väčšieho potočáka v rýchlej vode, ktorá býva prikrytá ľadom niekedy aj do mája, nečakajte. Na druhej strane, takmer určite tu vďaka tomu nestretnete ani rybára a v miestach, kde Ľupčianka meandruje ďalej od cesty, pocítite skutočnú tatranskú divočinu.

Dolina je vždy prvá voľba nielen pre tečúcu vodu, ale aj pre asfaltovú cestu plnú áut. No a Ľupčianka ponúka akýsi zlatý kompromis – je dobre dostupná vďaka (zvyškom) cesty po celej dĺžke, dolinou však prejde len zopár áut za hodinu.

Prvé väčšie jamky začínajú pod pílou v miestach, kde sa dolina zužuje a Ľupčianka sa musí zahryznúť do skál. Hučák, meander popod skalné bralo, spadnutý smrek či len podmytý breh s lopúchmi. Akákoľvek vzácna nerovnosť znamená krátky stoják, kým riečka opäť naberie rýchlosť na ďaľšie stovky metrov jalovej vody, preto sa každej jamke povenujte s rozvahou. Niekde sa oplatí pustiť zhora streamer či mokrú muchu, inde previazať a záťažovku vystreliť spod tône pekne z ruky, alebo zadriftovať z boku popod podmytý breh.

S poklesom výškových metrov jamiek pribúda, bližšie k Ľupči objavíte aj miestnymi rybármi z dreva vybudované prahy. V samotnej dedine Ľupčianka stráca svoj horský ráz a tečie ako čiastočne regulovaný väčší potok. Charakter vody sa opäť mení pod dedinou, kde meandruje cez polia. Kým vyššie v doline je rybačka na krásu, tu je to presný opak. Husto zarastené brehy preveria vaše nervy a techniku nahadzovania, o to štedrejšie sú však tunajšie tône.

Bližšie k VN Bešeňová je Ľupčianka už spútaná betónovými panelmi. Kde – tu je však niektorý z panelových gombíkov na betónovej kazajke zle zapnutý, a zo vzniknutej tône môžete vybrať divokého potočáka, alebo dúhového utečenca z vyrovnávačky. Bohužiaľ (alebo chvalabohu?) pár sto metrov nad nádržou je betónové stavidlo, ktoré prekoná máloktorá ryba z nádrže. Z pohľadu trofejných rýb je teda atraktívny najmä úplný koniec revíru – Ľupčianka tu na konci regulácie spomaľuje a vytvára širokú „deltu“ do vyrovnávačky, ktorá je až po diaľnicu do Mikuláša súčasť revíru. Ryby však majú vodu v očiach a tabuľu s dodatkom „lovný“ vidia rozmazane, správajte sa preto džentlemensky. Nie každý duhák na vláčku, patrí do sáčku.

Vychádzka na Ľupčianku

Návšteva Ľupčianky je skutočne vychádzka k vode. Kto rád objavuje, nebude sklamaný. Každá dolina je vždy implicitná voľba nielen pre tečúcu vodu, ale aj pre dopravnú tepnu plnú áut. No a Ľupčianka ponúka vzácny kompromis – je dobre prístupná vďaka (zvyškom) cesty po celej dĺžke, zároveň dolinou prejde len zopár áut za hodinu.

Ľupčianka valí len dva možné stavy vody – rýchly a rýchlejší. Prvé vychádzky si určite plánujte, keď tečie do 35 centimetrov podľa stanice SHMU a teplotné minimum vody je dlhodobo cez 4 stupne celzia. Vlastne, to je skôr rada pre tých, ktorý chcú srdce tejto ľadovej kráľovnej dobiť čím skôr. Ale načo sa ponáhľať? Kto si dá prv sladké, tomu nebude chutiť večera. Racionálna voľba na liptovský začiatok sezóny je skôr jej väčšia sestrička Revúca, ktorá je oveľa rybnatejšia a vďaka teplejšej doline po zime vstáva prv.

Ľupčianka je tajný tip na vrchole leta, keď je inde prebytok potravy a najmä stupňov na teplomeri. Čo je v dnešných časoch otepľovania inde na príťaž, je pre Ľupčianku vzácne obdobie týždňov, nanajvýš dvoch mesiacov, keď je potravy dosť a potočáky sa môžu napratať pred zimou. Poprechádzať sa po kolená v horskej vode s #3-kou mušákom vyviazaným na sucho, v prítmí starých smrekov, je osviežujúcejšie ako vychladená desiatka. Pozabudnite však na dobrú výchovu a správajte sa trochu hlučne ako pripitý anglický turista. Tunajší poľovný revír vedie štatistiku výskytu medveďa hnedého.