Iba ja mám ten pocit – kým Váh akoby sa usmieval, Hron je stále zamračený? Aj takéto myšlienky mi bežia hlavou po chytačke či pri plánovaní tej ďaľšej. Azda je to tým, že podložie Hrona je tmavšie a rieka je do veľkej miery zatienená stromami – tie sú, mimochodom, na Horehroní najkrajšie. Alebo na Hron zavítam najčastejšie až za lipňami, keď slnko už nesvieti na vodu ako diaľkové svetlá kamióna na srnku, len spoza horizontu jemne šteklí brehy, kým tône Hrona ostávajú tajomné, temné?

Môžem naďalej skrývať svoju nešikovnosť za tajomnô a budovať Hronu – neprávom – imidž ťažkej vody. Pravda je taká – vždy, keď som váhal, šlo sa na Váh. Na Hrone som viackrát pohorel a venovať som sa mu začal až v období, keď som nevedel, čo od dobroty, a „pohronieť“ som tak akosi aj chcel.

Revírne čísla	Hron č. 8 (BB/K) 3-1090-2-1 Hron č. 7b (ZV/Li) 3-1081-6-1 Hron č. 7a (ZV/K) 3-1080-2-1 Hron č. 6a (ZH/K CHaP) 3-1071-2-4 Hron č. 6b (ZH/K) 3-1070-2-1
Charakter	podhorská rieka
Brodenie	možné
Povolenie	miestne alebo zväzové kaprové, zväzové lipňové
Hĺbka	80 cm

Ako ma Hron neskolil, ale vyškolil

Mnohí to určite poznáte tiež. Zväčša len potrebujete vypnúť hlavu a na autopilota prechytať známe tône domácej vody, no inokedy vás premôže nekľud a musíte ísť objavovať. Lebo len to neznáme ponúka vidinu nových tôní plných lipňov, len nahodenie streamra do neprechytanej jamy pánu Bohu za chrbtom prinesie úder do prúta od životnej ryby, ktorá dosiaľ rybára ani nevidela.

Tak nejak som uvažoval, keď som pred rokmi prvýkrát obetoval jeden deň na obľúbenej milovanej Revúcej a zabrodil do „kaprového“ úseku Hrona pod Zvolenom. Kým „skutočný“ lipňový Hron už vtedy trápil nedostatok vody – blížiacich sa ahojákov neprezrádzal krik, ale buchot kajaku šúchaného po dne – úsek pod Zvolenom bol broditeľný len tak – tak. Vyrastal som na povodí Dunaja, veľkej vody sa nebojím, ako ale začať?

Analýza pohľadom z mosta do zdanlivo jalovej veľkej vody ma naštartovala. Všade sa niečo deje! Pod brehom, v tieni stromov, laškovali jalce, jeden z nich tesne pod štyridsať. Na konci hlbších jám sa hemžili hejná hrúzov, v ťažných prúdniciach sa leskli boky podustiev, a do toho čosi zarabovalo. Žeby boleň, alebo dokonca hlavátka? A to som ešte netušil, že o pár stoviek metrov nižšie ma čakajú lipne…

Viac je niekedy… viac

Pre väčšinu muškárov končí záujem o Hron v mieste, kde lipňový úsek opúšťa reguláciu v Banskej Bystrici (dnešné CHaP) a začína zväzová kaprovka (Hron č. 8). Tá je nanajvýš terčom nedočkavcov, ktorí chcú poťahať lipne už hneď z jari, alebo „takmerhlavátkarov“, ktorí bez (H) povolenky naháňajú kráľovnú tak trochu mimo jej kráľovstva. Ale hodnotiť kaprový Hron podľa lipňových noriem je nespravodlivé. Väčší Hron ponúka viac.

Keď lipňový Hron hore tečie nízky a prehriaty, nižšie na kaprovke má vody tak akurát a na pár týždňov odhaľuje tône, ktoré sú väčšinu roka neprístupné. A v nich máte šancu ponúkať muchy rybám, ktoré veľká voda splavila nižšie.

Dôležité je, ponúknuť sa v správny čas. Čaro tunajšieho Hrona po opadnutí veľkej snehovej či dažďovej vody spočíva v prekvapeniach. Keď lipňový Hron hore tečie nízky a prehriaty, nižšie na kaprovke má vody tak akurát a na pár týždňov odhaľuje tône, ktoré sú väčšinu roka neprístupné. A v nich máte šancu ponúkať muchy rybám, ktoré veľká voda splavila nižšie. Alebo rybám, ktoré sú tak veľké, že im v lipňovej vode bolo už pritesno a odišli dobrovoľne…

Tisíc náhodov, na sto spôsobov

Stratiť sa sám na dlhé hodiny kdesi v meandroch Hrona medzi Zvolenom a Žiarom, od rána do večera neprehovoriť ani slova a telefón vytiahnuť len kvôli foteniu ryby. Nevyrušiť sa od vody kvôli haluškám a kofole, ale poctivo odchytať celých 8 či 10 hodín a aj tak mať pocit, že bolo málo. Každý meander je každý rok iný, a ak by aj hrozilo, že jeden bude taký istý, nie je v ľudských silách prechytať tie ďaľšie desiatky kilometrov rieky. Ako rozmýšľam, tak rozmýšľam, ale podobný pokoj a voľnosť v podobe veľkej rieky ďaleko od rušnej cesty ponúka azda len Poprad pod Kežmarkom.

Najradšej sa na Stredný Hron vyberiem pekne z rána, vždy inam. Auto opúšťam nabalený na celý deň, jedna #4-ka vyviazaná na dlhú nymfu, v zálohe obojručka so streamrom. Slovami klasika – ja nepijem nechytám, ja objavujem. Hron ponúka miesta, ktoré prinesú rybárske opojenie takmer zaručene (pod Bystrickým CHaPkom, sútok so Slatinou, MVE Hronská Dúbrava…), ale zabrodiť zakaždým na iný úsek Hrona je ako otvoriť náhodnú kapitolu knihy pohronskej ságy a začítať sa do deja. Niektoré z nich už mám prečítané, dovoľte mi v krátkosti predstaviť jednotlivé kapitoly.

Od Bystrice po Sliač, za Horehroním neplač

Ak by som bol lipeň, veru neviem, kde by som sa radšej zabýval. Byť pravidelne obchytávaný a fotený v mestskom CHaPku, alebo mať aký – taký pokoj v Hrone tečúcom cez polia pod mestom, ale za cenu rizika, že miesto záblesku z foťáku ma omráči kameň… Hlavátky to veru majú o niečo ľahšie. Síce „kaprové“ úseky Hrona nechcem vykresliť len ako menejcenné „nelipňové“, ale veru najväčšia šanca naraziť si početné hejno štyridsiatnikov je práve pod Bystricou.

Tento úsek Hrona ponúka kompromis – o niečo menej lososovitých, ako v mestskom CHaPku, ale zato pokoj rieky tečúcej ďalej od cesty. Idylickej „šoulačce“ tu nestoja v ceste žiadne prekážky v podobe nebroditeľných úsekov, plotov či vodných diel. Kdekoľvek zabrodíte, čakajú vás nerušené hodiny chytačky na Hrone. Ten tu však nemá veľa možností rozliať sa, preto sa treba pripraviť v prípade vyššej hladiny na rýchlu a hlbokú vodu. A ak vydržíte chytať až skoro po Sliač, prakticky rovno z vody uvidíte drevený kostolík v Hronseku (UNESCO).

Od Sliaču po Zvolen, bez lipňovky nebroď sem

Pokocháte sa kostolíkom, párkrát nahodíte a čo to, zasa lipňový úsek? Áno, Hron od Sliaču až pod Zvolen je po novom už pár rokov lipňovka. Keď nakuknete do povolenky, nemôžete si nevšimnúť zvýšenú mieru lipňa a potočáka. Ambiciózne? Pri troche šťastia sami zistíte, že vôbec nie. Hron je tu statočne zalipnený a chytačku vďaka absencie červíčkarov a prívlačiarov zavše spestrí krajší dúhak a dokonca aj potočák – nielen násada, ale aj krásne kusy zo samovýteru. Zdá sa, že zvolenským rybárom a najmä rybám svitá po peripetiách na Slatine, Zolnej či Neresnici na lepšie časy.

Slatina, v ktorej si pre časté havárie ryby za tie roky snáď už vybudovali laktózovú toleranciu, si zaslúži oveľa viac pozornosti, to ale niekedy inokedy, v samostatnom článku.

Hron sa tu charakterom ničím nelíši od podbystrického úseku, azda len v Sliači a kúsok pod ním sa viac rozlieva do šírky. V Sliači aj samotnom Zvolene sú brehy regulované, to ale nie je úplne na škodu – prúdy Hrona sa o ne opierajú a hlbšie ťažné prúdy obľubujú práve lipne. Vo Zvolene na vás čaká viacero stavidiel a prahov, ktoré sú obľúbené miestnymi rybármi a nimi sú obľúbené preto, lebo sú obľúbené aj miestnymi rybami. Pozor, niektoré úseky bývali a možno aj v budúcnosti budú vyhlásené za zimoviská alebo dokonca celoročné CHRO.

Od Zvolena po Dúbravu, chytačka tu nemá páru

Sútok Hronu so Slatinou je bodka za zvolenskou lipňovkou. Samotná Slatina, v ktorej si pre časté havárie ryby za tie roky snáď už vybudovali laktózovú toleranciu, si zaslúži oveľa viac pozornosti, to ale niekedy inokedy. Poniže Zvolena už prichádzame do meandrov, ktoré mi aj s odstupom rokov vyvolávajú pocit motýľov v bruchu a spolu s nánosom spomienkového optimizmu boli impulzom k spísaniu tohto článku. Hron tu opúšťa Podpoľanie, neregulovaný striedavo tečie raz zatienenými údoliami, inokedy širokými poliami, ďalej od cesty, ďalej od ľudí. Raz sa rozlieva, inokedy ponúka jamy hlboké, na ktorých dno zaručene do dnes nikdy nedosadla noha rybára. Takéto tekovsko – podpoľanské „tajomnô“ nepocítite hore, kde máte Hron ako na dlani.

Napriek kaprovému rodnému listu tu stále prevažuje charakter lipňovky, ktorý občas preruší muškársky nezaujímavá tiahla, hlboká jama. Nie však tak často, ako nižšie, v okolí Žiaru. Tam pohyb muškára pripomína ťahy koňa na šachovnici – po brehu preskakuje stovky metrov jalovej vody, aby sa takticky postavil nad sľubným hučákom. Nie nie, pod Zvolenom sa nebudete cítiť na koni, všetko si ako pešiak poctivo prebrodíte.

Naviac, tu môžete byť muškárske jelito ako ja pred rokmi, a aj tak si zachytáte – Hron je tu síce skromnejšie zarybnený, ale zároveň tak pestrý, že určite nájdete prúdik, vývar alebo tôňu, ktorá vám sadne a zrazu vaše ruky budú presne vedieť, čo robiť.

Jedno CHaPko, druhé CHaPko, okolo Žiaru to pôjde ľahko

Ak vydržíte celý deň nepapať a prebrodíte sa od Zvolena až pod Čertovu skalu (uff, to je štreka), uvidíte MVE Hronská Dúbrava. Vlastne, uvidíte ju, aj keď papať budete. A autom sa dokážete priviesť priamo pod objekt stavidla. Taký pohronský Jamborák, a dokonca aj tu plávali ryby ešte predtým, ako to tu vyhlásili za miestne CHaPko.

Ak by ste po nedeľnom obede doma sľúbili, že budete do tmy doma a na celý podpoľansko-tekovský Hron máte iba pár hodín, jednoznačne zabroďte práve pod MVE Hronská Dúbrava.

Objekt MVE znamená migračnú prekážku, hlbočinu, prekysličenie vody, potravu… jednoducho miesto, kde sa vždy niečo deje. Preto tu nájdete biodiverzitu podobne pestrú ako pred okresným Kauflandom. Jalčiská, podustvy, mreny, sem – tam pozabúdané dúhaky, a raz som dokonca zbadal pod výpustom krúžiť dve medené tubice povedľa deväťdesiatky šťuky. Ani jeden lístok z trojlístka som nechytil, rybárov tu je ako maku a ryby veru nie sú sprostie.

Ďalej po prúde v Jalnej miniete zimovisko rýb a čakajú vás tri zákruty Šášovského Podhradia. Voda medzi dvoma CHaPkami nemôže byť zlá, táto tu je ale navyše aj pekná. V okolí sa vlievajú do Hrona viaceré pstruhové potoky (Lutilský, Kremnický, Ihráčsky), ktoré pôsobia na potočáky ako magnet a tak dokonca aj šanca na chytenie bodkáča je tu prechodne zvýšená.

Ani sa nenazdáte a ste v Žiari. Úsek medzi dvoma mostami, alebo, ak chcete – hlavátkovými jamami, je opäť miestne CHaP, výkladná skriňa žiarskej MO. Napriek nedávnemu fatálnemu úhynu (7/2021) na Hrone od Budče až po Žarnovicu na túto rieku nezanevreli, práve naopak, sú jediní, ktorí jej prinavrácajú život.

Už spíte? Ešte nekončím…

Je Žiar muškárova bodka za „nehorehronským“ Hronom? Pravdaže nie, muškársky zaujímavé pereje nájdete až po Tlmače. Pravda, od Žiaru je to už čoraz viac spomínaná chytačka v štýle „ťah koňom“ – sľúbné miesta zavše odďelujú aj stovky metrov jalovej vody, ktoré musíte preskočiť. Na muchovačku pomalé a hlboké, pre prúdomilné ryby zablatené. Čím ďalej po prúde, tým sa nachodíte viac. Lipňa ale môžete chytiť dokonca ešte aj pod brehom Brehmi, chytačka na kaprovke je však o pestrosti, nie o vynahrádzaní si zatvorených lipňoviek.

No a hlavátku? Hľadajte, Hron má kilometrov dosť…