Máte radi urban fishing? Čítajte ďalej, tento článok je práve pre vás. Alebo preferujete skôr divokú prírodu a urban fishing nenávidíte? Čítajte ďalej, pretože nasledujúce riadky budú aj o sile prírody, uprostred hlavného mesta…

Kde, bolo, tam bolo, bola raz jedna továreň na obláčiky na kraji mesta. No vlastne, tá továreň nebola na obláčiky, ale na spracovanie ropy. A nebola ani na kraji mesta… ale nie o tom bude táto recenzia. Táto recenzia bude o zvrhlej a najmä krehkej rovnováhe človeka a prírody.

Fenolový potôčik je regulovaný kanál, charakterom a rozmermi podobný hociktorému zavlažovaciemu kanálu. Kanál, akých sú na Slovensku stovky. Tento je naviac krátky, smradlavý a z väčšej časti verejnosti neprípustný. Má však v rukách dva tromfy, ktoré z neho robia jeden z najnavštevovanejších flekov v Bratislave.

Fenolový potôčik je umelo odrazený kanál z Dunaja, ktorého voda slúži na plnenie prietočného systému chladenia v Slovnafte. Verejne (rybárom) prístupný je zapáchajúci úsek od ústia do Malého Dunaja po začiatok záhrad (cca 250 metrov) a začiatok kanála od oplotenia stavidla po vstup do objektu Slovnaftu vo Vlčom Hrdle*.

*nie je jasné, či horný úsek kanála – nad Slovnaftom – spadá pod revír SRZ Malý Dunaj

Je to najvyššie položený prítok Malého Dunaja a prenikavý smrad fenolu prinúti aj pravoverného rybára – mäsiara zhrešiť s “Chyť a pusť”. Konzumácia rýb z tohto kanála je vylúčená – hoci miestna legenda hovorí, že zubáč sa dá – ak sa pri vyprážaní použije miesto slnečnicového oleja olej motorový, minimálnej výkonovej normy 0W30 No Life.

Takže, voda smrdí a hoci v nej ryby (zväčša) prežijú, jesť sa nedajú. Čo tam ale, do pekla, vlastne robia?!

Kúzlo potôčika

Prítoky Malého Dunaja by ste zrátali na prstoch jednej ruky. Fenolový potôčik je z nich najvyššie položený a najmä v jarných mesiacoch – v čase neresu – priťahuje ohriata voda zo Slovnaftu ryby ako magnet. Naviac, voda vytekajúca z chladiacej sústavy je výrazne čistejšia, ako voda v Malom Dunaji, čo je tiež vynikajúca správa najmä pre muškárov.

Prečo je vlastne voda síce priezračná, ale zapáchajúca? Fenolový potôčik síce čerpá vodu odrazením z hlavného toku Dunaja, avšak tá sa pred vstupom do teplovýmenných aparátov filtruje, čím získava čírosť. Avšak ďaľšou zložkou potôčika, okrem odrazenej vody z Dunaja, sú podzemné vody čerpané v rámci čistiaceho systému HOPV (hydraulická ochrana podzemných vôd), ktoré sú následne čistené a upravované na “akceptovateľnú úroveň” znečistenia (NEL 10 mg/l). Je pravdepodobné, že charakteristický zápach získava potôčik práve pridaním tejto zložky. Zvyšok vody tvoria odvedené dažďové a iné povrchové odpadové vody z fabriky.

Obsádka rýb

Ako som spomenul v samotnom úvode, Fenolový potôčik je významné neresisko Malého Dunaja. Z toho dôvodu tu, najmä na jar, môžete zastihnúť celú dunajskú ichtyofaunu – všetky dravé, aj nedravé druhy rýb, často trofejných rozmerov. Celoročnými obyvateľmi potôčika sú však najmä jalec (všetky druhy), karas, kapor, amur, z dravcov boleň, zubáč, šťuka, ostriež, slnečnica, v blízkosti ústia do Malého Dunaja aj sumec.

Špecifiká lovu

Výhodou filtrovanej vody zo Slovnaftu je jej čírosť, nevýhodou – takáto voda je prakticky dokonale zbavená života. Ryby – najmä jalce – sú preto veľmi zvyknuté na potravu z hladiny a, naopak, dokonale odvyknuté od akýchkoľvek vývojových štádií vodného hmyzu. Samozrejme to neznamená, že nymfovať nemá význam – avšak úvahy nad tým, čím sa práve kapre pri dne kŕmia, môžete škrtnúť ako túto vetu. Ryby treba jednoducho zaujať. Čím, to už je na fantázií každého rybára :).

Ďaľším zo špecifík je rybársky tlak, ktorý je takpovediac enormný, najmä z jari, kým sa otvoria kaprové vody. Každá väčšia ryba už zaručene bola popichaná, nadväzec vo vode spoľahlivo odhalí – ale aj v tom spočíva rybársky kumšť, veď neskúsenú a hladnú rybu chytí každý…

Brodenie v potôčiku síce možné je, vďaka štrkovému dnu, ale s istotou poplašíte všetko živé. Avšak taktické vkĺznutie do vody tam, kde to vyžaduje situácia, je častokrát nutné, preto ideálne je vybrať sa na chytačku obutý vo vysokých čižmách.

Horný potôčik

Odlišná situácia panuje na Hornom potôčiku – časti kanála, ktorý nemá spojenie s Malým Dunajom (?), avšak na oplátku, voda v ňom je bez fenolového zápachu. Kapra, šťuku, či sumca by ste tu hľadali márne, preto je aj rybársky tlak na tento úsek o niečo menší. Stretnete tu najmä iných muškárov a prívlačiarov. Tento úsek je rýchlejší a plytší, absolútne tu dominuje jalec hlavatý, zriedka sa chytí aj boleň. Voda v tejto časti kanála zvykne niekoľkokrát denne kolísať aj o 70%. Ťažko povedať, či je na lov lepší nízky, alebo vysoký stav, jedno je však isté – krátko po zmene stavu hladiny je aktivita rýb nulová.

Bonus na záver – fenolové jazierko

Tak si to zrekapitulujme. Fenolový potôčik je kanál, odrážajúci vodu z Dunaja, do teplovýmennej sústavy v Slovnafte. Po vstup do Slovnaftu voda síce nezapácha, ale keďže v tejto časti kanál nemá spojenie s Malým Dunajom, rýb je výrazne menej, druhovo prakticky výlučne jalce. Od Slovnaftu po sútok s Malým Dunajom je situácia opačná – voda je síce priezračná, ale zapáchajúca – rybám to však neveľmi prekáža a s radosťou tiahnu do potôčika. Je to všetko? Veruže nie. Kto sa vyberie chytať na dolnú časť pod Slovnaftom, pravdepodobne narazí na slepé rameno – jazierko, napájané z potôčika. Jazierko je plytké a napriek nánosu bahna čiastočne broditeľné. Celoročnými obyvateľmi sú karasy a slnečnice, ale je možné tu prekvapiť aj šťuku, kapra či amura, takže oplatí sa vyskúšať šťastie aj tam.