Viete, prečo v telke nechodí žiadna reklama na Lamborghini? Pretože ľudia, ktorí si kupujú Lamborghini, nesedia pred telkou. A tak nejak podobne je to s cieleným lovom (skutočne) veľkých pstruhov. Môžete robiť to, čo vždy, systematicky prelovovať tône a prúdiky na obľúbenej rieke, dobre si zachytať a aj šťastie v podobe trofejného pstruha sa na vás možno usmeje. Alebo sa môžete zamyslieť a skúsiť ísť šťastiu trochu naproti.

Cielený lov veľkého pstruha mimo CHaP revírov by som azda najlepšie prirovnal k posliedke na srnca. Starý srnec má behom dňa svoje presné zvyky a kto ich vypozoruje, dokáže si podľa nich obrazne povedané nastaviť hodinky. Byť v správny čas na správnom mieste potom nie je vec náhody. Rovnako je to s nadrozmerným potočákom. Akurát vypozorovať jeho maniere pod vodou je náročnejšie. Oveľa. Pokiaľ nie ste podvodník.

Veľký potočák neznáša rušné, presvetlené miesta, bez krytia z hora. Preferuje úplný pokoj, tieň a najmä prehľad o dianí v širokom okolí.

Podľa literatúry je potočák najdravejší z rodiny pstruhov a silno teritoriálny. Ak si však má veľká ryba vybrať len jednu z týchto vlastností, žravosť zvíťazí. Veľký pstruh má veľké teritórium. Plne si je vedomý svojej veľkosti a jeho teritórium je všade, kde ráči zaparkovať. Kým jednu tridsaťpäťku som chytil z rovnakej tône až trikrát počas jednej sezóny (áno, stále ma to bavilo), inú šesťdesiatpätku sme (márne) naháňali po rieke viacerí, pričom jej výskyt bol hlásený na zhruba jeden a pol kilometrovom úseku, sám som ju zhliadol na dvoch miestach vyše 500 metrov od seba.

A aké to boli miesta?

S istotou viem povedať – starší potočák neznáša rušné, presvetlené miesta bez krytia z hora. Náhoda je sviňa, môžete ho na takom mieste pristihnúť cestou do práce a tento článok prehlásiť za blbosť, ale rozhodne to nebude miesto jeho trvalého – alebo, ako som vysvetlil vyššie – prechodného pobytu.

Pre pstruha platí jednoduchá matematika – energia prijatá z uloveného sústa musí byť (výrazne) vyššia, než energia vynaložená na jeho získanie.

Naopak, čo miluje, ak nie je na aktívnom love, je pokoj, tieň a rozhľad do širokého okolia. Jeho denné útočisko nemusí nevyhnutne byť najhlbšia jama na okolí. Postačí napríklad strmý, neprístupný breh, vody ani nie do pása, tôňa a nad ňou husté kriaky. Podstatná je nedostupnosť miesta – nesmie ho každý deň vyrušiť pät brodiacich rybárov – a perfektný prehľad o dianí v okolí. Či už sa jedná o potravu alebo nebezpečenstvo, pstruh chce všetko zbadať ako prvý.

Ako také miesta nájdete?

Hľadajte z pozície veľkého pstruha. Kde má dostatok pokoja, kde môže dorásť, kam chodí najmenej rybárov? Môžu to byť miesta ďaleko od cesty, neprístupné autom, zarastené zákruty, kde si pri celodennom brodení rybár povie – tak tam nepoleziem, nechce sa mi, alebo rôzne miesta s odrazenou vodou v oplotených areáloch (pozor ale na §). Tajný tip sú horné úseky kaprových riek a potokov, pod pstruhovkou. Často bývajú menej navštevované a potravové možnosti kaprovky bývajú veľkorysé. Nelovte ale v čase neresu a prvé mesiace po ňom radšej tiež nie, a určite nebroďte – typicky plytčiny a štrkové lavice sú neresiská, kde stále môžu byť nakladené ikry.

V správny čas na správnom mieste

Najplodnejšie obdobie na trofejné pstruhy bývajú prvé dni sezóny a potom obdobie pred neresom v septembri. Keď ale tento článok čítate v horúcom lete, stále možno máte v rukách karty, s ktorými sa dá vyhrať, vydržte.

Podobne ako možno z letokruhov vyčítať vek stromu, je možné zo šupiny vyčítať vek pstruha. Rast pstruha v prírode je ovplyvnený hladovaním v zime a obdobím hojnosti v lete, čo sa na raste šupiny prejaví ako užšie a tmavšie (zima) a širšie svetlejšie kruhy (leto).

Začnime ale 16. aprílom. Behom niekoľkých dní bude vaša pstruhovka čeliť nájazdom rybárov. Veľká ryba, ak sa aj nechytí, sa razom prepne do opatrného módu. Ak teda pochôdzku na trofejného pstruha beriete vážne, obetujte k vode pár vychádzok na sucho – tým teraz myslím z brehu – ešte pred zahájaním. Navštívte sľubné tône, zahľaďte sa do nich, čakajte. Venujte rieke pár pohľadov z mosta, zo stavidla, z hrádze, ideálne v čase, keď je nejaká aktivita rýb. Možno potom 16.4. už pôjdete k vode „na hotové“.

V horúcom lete platí – čím horšie podmienky cez deň, tým lepšia bude rybačka za šera skoro ráno a neskoro večer. V malej letnej vode s priamym slnkom je pstruh obzvlášť opatrný a vníma každú vibráciu, každé zčerenie hladiny. Na druhej strane, pre úbytok vody je ľahšie nájsť perspektívne miesta, kde môže parkovať väčšia ryba. Člupnutie chrobáka, vibrácie streamra alebo po hladine ťahaná myš sú triky, ktoré za vidna rybu skôr vyplašia, ale za brieždenia a súmraku často fungujú.

Chladnejší koniec pstruhovej sezóny je opäť obdobie, keď väčšie ryby robia chyby. Jednak sa potrebujú vypapať pred zimou, a tiež ich agresivita je zvýšená z dôvodu neresu. Aj čaptavo vedený streamer krížom cez vodu preto môže byť považovaný za narušiteľa teritória či hrozbu pre budúce potomstvo.

Cielený lov veľkých pstruhov – ak sa o niečom takom dá v našich podmienkach vôbec hovoriť – v mnohom pripomína lov hlavátky. Stravovacie návyky väčšej hlavátky sú téma sama o sebe. Potočák je síce dravejší, ale azda o to náročnejšie je nájsť skutočne veľký kus. Ak by to ale bolo jednoduché, koho by to bavilo?

Záverom sa patrí len spomenúť samozrejmosť – ulovené potočáky patria bez výnimky naspäť do vody. Príroda nepozná koncept „staroby“ tak, ako my, ľudia, ktorí žijeme vďaka komforte spoločnosti o desiatky rokov viac, ako v minulosti. Aj „stará“ pol metrová ikernačka je schopná naklásť tisícky ikier a určite sa poteší, ak si nájde mliečniaka v rovnakom veku. Veľký pstruh je síce predátor, ale príroda sa sama postará o to, aby ich v potoku či rieke nebolo primnoho. Petrov zdar!