Hoci vybudovanie vodného diela na Dunaji rybárom – a najmä rybám – mnohé vzalo, vzdutie hladiny si vypýtalo vznik nových vodných plôch – priesakových kanálov. Pravostranný a ľavostranný priesakový kanál sú dva veľmi podobné rybárske revíry, ktorých celoročne krištáľovo čisté vody predstavujú domov naozaj pestrej obsádky rýb.

Jedným dychom je nutné dodať – rýb, ktoré väčšinou preveria rybárove zručnosti a trpezlivosť viac ako dosť. Kilometre dlhý kanál poskytuje priestor na migráciu, dostatok potravy a aj úkrytov – hoci rybožravé vtáctvo si príde na svoje najmä v zime, keďže mnohé úseky kanálov vďaka teplejšej spodnej vode pri miernejších mrazoch vôbec nezamŕzajú.

Prístup k vode

Oba priesakové kanály sa nachádzajú za hrádzou, za ktorú už dnes (v drivivej väčšine prípadov) nie je povolený vjazd autom. Priesakový kanál sa od prístupových ciest rôzne vzďaľuje, pred lovom je preto vhodné vytypovať si vhodné prístupové miesto na mape – zvyčajne stavidlo, od ktorého pôjdete už pešo alebo hoci aj na bicykli.

Je možné zvoliť len dva prístupy k lovu – chytať na kvantitu alebo na kvalitu. Buď sa rozhodnete dôkladne prechytať (čo najviac) stavidiel – ktoré zvyčajne príjemne prekvapia, alebo, naopak, prejsť čo najväčší úsek a ryby aktívne hladať na šírej vode.

Charakter revíru

Priesakový kanál je charakteristický krištálovo čistou, pomaly prúdiacou vodou. Prúdenie sa zrýchľuje v blízkosti stavidiel, naopak, ďalej od nich voda takmer stojí. Hladina tiež do istej miery kolíše v závislosti od hladiny Dunaja, najmä nižšie po prúde.

Kanál naberá šírku a hĺbku smerom k VD Gabčíkovo a naopak – na jeho „prameňoch“ je široký sotva 3 metre a zarastený po celej šírke a dĺžke väčšinu roka.

Dno je štrkové, miestami s nánosom bahna. Prekážok vo vode je minimum, avšak v prípade slnečného leta treba až do príchodu zimy počítať s bujným vodným rastlinstvom. Brehy sú lemované rákosím, ktoré kvôli priezračnej a relatívne plytkej vode tvorí hlavný úkryt rýb.

Rybia obsádka

Najčastejším úlovkom na muchu je biela ryba – plotica, červenica či pleskáč. Najmä v dolných, širších úsekoch, aj boleň, jalec či šťuka. V súčasnosti (2018) zažíva po dlhých hluchých rokoch populačnú explóziu aj ostriež, avšak úlovky nad 30 centimetrov sú zatiaľ veľmi zriedkavé.

Priesakový kanál predstavuje vhodný revír aj pre lov kapra na mušku. Vďaka čistej vode nie je nemožné nájsť húfik kaprov. Prezentácia nástrahy priamo konkrétnej rybe samozrejme výrazne zvyšuje šance na záber.

Ak nemáte vizuálny kontakt, kapra môže prezradiť pás bubliniek pri kŕmení sa z dna. Vtedy je vhodné nahadzovať podľa záťaže muchy 2 až 3 metre nad predpokladanú dráhu ryby – aby mucha dopadla do dráhy kapra a zároveň aby ju kapor zaregistroval ešte v pohybe.

Pokiaľ sú však bubliny väčšie a vychádzajú z jedného zdroja, nemusia predstavovať výsledok činnosti kapra. Kapre tiež môžete pri prechádzke ľahko identifikovať pohybmi rákosia, ktoré odsúvajú pri kŕmení.

Do priesakových kanálov je už dlhšiu dobu nepravidelne vysádzaný aj pstruh dúhový. Na jeho škodu, po vysadení nie je hájený a tak 99.8% násady končí svoju púť v novom domove ešte pred rozplávaním. Napriek tomu, chytené a pustené jedince sa zabývajú viac ako dobre a tvoria zaujímavé spestrenie ichtyofauny. O cielenom love pstruha síce nemôže byť ani reči, avšak pri prechádzke za skorého rána či súmraku môžete natrafiť na zatúlaného, zbierajúceho dúhaka a toho aj presvedčiť muškou.

Technika lovu

Priesakový kanál je nutné vnímať skôr ako stojatú, než tečúcu vodu a tomu treba aj prispôsobiť vzory a veľkosti múch. Zvyčajne je vhodné používať menšie vzory, ako na tečúcich vodách. Mohol by som rovno uviesť niekoľko overených múch, tým by som však pokazil celú zábavu, preto poradím len jedno – ak sa chystáte na priesakáče s mušákom prvý raz, naviažte si rôzne vzory najmä v zelenej farbe. Ak chcete zvýšiť šancu na ulovenie pstruha, nemala by vám v krabičke chýbať bledozelená, rodiaca sa podenka v mikro prevedení. Lov kapra v lete začínam tmavozeleným krivákom (č. 14/16). Možno na počudovanie, klasické stojákové vzory (pakomár, červená patentka), nechytajú – aspoň mne – nijak zvlášť dobre.

Pri love na otvorenej vode je najúčinnejšie hádzanie takmer nezaťaženej nymfovej zostavy a jej splavovanie krížom cez vodu, pod vplyvom minimálneho prúdenia a za pomoci prípadného vetra. Ak sa nedostavia zábery, môže pomôcť umiestnenie jemne zaťaženej nymfy na horný príves (pre rýchlejší a hlbší ponor) a oživovanie múch priťahovaním.

Pri prechytávaní najmä väčších stavidiel nie je na škodu odolať hodiť ťažký thungsten priamo do najhlbšej vody a najskôr z diaľky vyskúšať hádzať mokré muchy či ľahko zaťažené nymfy a preloviť tak vodný stĺpec, resp. hlavné prúdenie vody s potenciálne aktívnymi rybami. Väčšinou sa prúd po dopade do „vývaru“ odrazí odo dna a tečie niekde stredom vodného stĺpca. No a práve toto prúdenie predstavuje prirodzený tok potravy pre väčšinu rýb.

Fotogaléria