Tak ešte jedenkrát Pružinku prosím, pol na pol CHaP a „divočinu“ hore. CHaPko bolo výborne, ale nešlo to tak, ako minule. Alebo s jedlom rastie chuť? Podarilo sa mi viacero pekných rýb do štyridsať, čo by som za to dal na iných potokoch.. Naviac, pri brehoch už bolo vidieť rozplávaný plôdik lipňa. Väčšinu času som sušil, ale väčšie ryby nestúpali, takže ak som chcel z kríkov vytiahnuť nejakú štyridsiatku, musel som pod ne pustiť worma, mopku alebo streamrik. Pružinka len podčiarkuje, ako dôležitý je pre pstruha úkryt. Našiel som päťdesiatku dúhaka, ale na absolútne neprístupom mieste. Ďaľší taký bol v jednom zo splavov, aj mi poobkúskaval mopku, ale zasekol som neskoro. Dosť netradičný zážitok mi pripravil iný dúhak okolo štyridsať, zaparkovaný pod brehom. Na lávke cez Pružinku sa postupne nazbieralo až šesť obdivovateľov, ktorí sledovali, či zaberie. Po ceste prehrmela hlasná motorka. Všetci sa otočili za ňou, v tom ale dúhak zabral a okamžite po záseku vyskočil na breh. Snažil som sa ho stiahnuť späť do vody, ale nešlo to. Keď moji „followeri“ opäť obrátili pozornosť na potok, videli už mňa, ako v rýchlosti idem cez vodu podobrať rybu na brehu oproti.