Zverejnil v rubrike Ako na to člen ceskie.

Začiatok pstruhovej sezóny 2016 v Bešeňke znamenal pre mňa dva kľúčové poznatky. Prvý – kľúče od auta nie sú vodotesné. Druhý – keď na rybách dvaja robia to isté, tak… musí prísť tretí, a vyskúšať niečo iné. Čvachtavá nymfa je vlastne klasická dlhá nymfa až na pár drobných vylepšení – takže nebudem zo seba robiť múdreho, poďme rovno k nim.

Kedy a kde loviť na dlhú nymfu

Dlhá nymfa je moja obľúbená technika najmä:

  • keď je rieka priveľká – nedokážem všade zabrodiť a chytať na krátko (no sh*t, Sherlock)
  • keď dno nie je členité (žiadne konáre alebo balvany – rastliny väčšinou nevadia) a prúd je skôr stabilná, ťažná voda
  • keď sú ryby po zime stiahnuté na dne, ďalej od brehu, alebo keď sú vyplašené brodením (CHaP)

V čom spočíva čvachtavá nymfa

Zásadný rozdiel medzi bežnou „učebnicovou“ technikou lovu na dlhú nymfu, a čvachtavou nymfou, je v jemnosti prezentácie. Bežný lov na dlhú nymfu predpokladá ťažšiu záťažovku a jednu alebo dve prívesné muchy, zvyčajne tiež zaťažené. Takáto zostava je následne nahadzovaná po prúde, príp. kolmo na prúd, a pod jemným napnutím splavovaná, resp. „driftovaná“. Akékoľvek zastavenie, či dokonca potrasenie šnúry, znamená priseknutie. Je to de facto „predlžená“ krátka nymfa, pričom zostava už nie je vedená prútom, ale napnutou šnúrou.

Pri love na čvachtavú nymfu používam iba jedinú nymfu, aj to málo zaťaženú, ktorou je typicky nejaký prírodný vzor bez lesklých prvkov, napr. krivák, či zakuklený potočník. Viažem ju na dlhý nadväzec (minimálne tak dlhý, ako dlžka prútu), často používam koničák na lepšie vystretie nadväzca pri dlhých náhodoch. Pri love používam prút #4 až #6 s plávajúcou šnúrou. Snažím sa nahadzovať čo najďalej, čo vlastne aj dalo tejto „technike“ meno. Pri veľmi dlhých náhodoch sa občas – vplyvom dlhého nadväzca a mojej nešikovnosti – po úplnom vystretí za mňou šnúra dotkne hladiny a „čvachtá“.

„Lovný“ je však len zlomok času z celého náhodu – sú to okamihy, keď je ľahko zaťažená nymfa voľne unášaná tesne nad dnom, s občasným kontaktom o riasy alebo štrk.

Náhody zväčša smerujem mierne proti prúdu, vysoko nad očakávané stanovište ryby. Celé vedenie muchy od náhodu po stiahnutie – šnúru sťahujem v momente, keď mucha začína neprirodzene driftovať – trvá aj 20 – 30 sekúnd. „Lovný“ je však len zlomok času z celého náhodu – sú to okamihy, keď je ľahko zaťažená nymfa voľne unášaná tesne nad dnom, s občasným kontaktom o riasy alebo štrk. Práve vďaka absencie závažia sa nymfa nezvykne zachytávať o prekážky a je prirodzene unášaná s prúdom, pričom dokonale simuluje kuklu potočníka, odtrhnutého odo dna. Sporadicky pasúci sa pstruh, ktorého v hlbokej jame neruší rybár, šnúra, ani lesklý thungsten, málokedy odolá.

Čo dodať na záver? Keď budete najbližšie stáť po pás zabrodený a bez záberu vo vašej obľúbenej jame, spomeňte si na tento článok. Skúste miesto trojice thungstenov naviazať dlhý nadväzec a na jeho konci jeden ľubovoľný prírodný vzor bez atraktorov. Nahoďte, zapojte vašu fantáziu a nechajte muchu splavovať pred vytušenou rybou tak, aby napodobnila larvu odtrhnutú od dna, bezradne unášanú prúdom. Máloktorý pstruh alebo lipeň odolá.