Opäť na Hrone dole. K vode som sa dovalil až 10.45, ale to vôbec neprekážalo, stále bolo skoré ráno – hustá hmla a iba 3°C. Do obeda sa podarili iba tri malé lipníky. Tesne pred rozpustením hmly som vyskúšal streamer – bez záberu. Následne začalo slnko piecť takým spôsobom, že sčerený Hron pôsobil ako sústava zrkadiel – nevidel som ani h@vn@. Nazrel som do mapy, kde je najbližšia zákruta otočená tak, že ju slnko neosvetluje priamo „po prúde“. No jasné, sútok Slatiny a Hrona. Avšak, kým som sa tam dotrepal, slnko sa posunulo a bol som opäť na tom istom… Doslova naslepo som zbehol s krátkou nymfou asi 200 metrov, potom to vzdal, naviazal jednu suchú, reku skúsim ešte Slatinku a hajde domov. Ale zbadal som pod sútokom zazbierať a z prvej chytil lipníka. A ďaľšieho. A ďaľšieho. Ako na konci dňa slnko ohrialo sútok Slatiny, lipne pod ním urýchlene zbierali a brali na náhod. Malé, stredné, väčšie. Krásna záverečná trištvrtehodinka.