Ešte na diaľnici pred TT som nebol rozhodnutý – pokračovať rovno smer ZA/Kysuca, alebo odbočiť a po 3 rokoch skúsiť druhýkrát Turiec? Nakoniec som dal prednosť čistokrvnej Li vode. Koniec koncov, práve na jednom z prítokov Turca som pred vyše 20 rokmi skúšal potajme oklamať prvého potočáka – lieskovým prútom s kúskom silonu a suchou podenkou na jeho konci. Rybačka v meste ma neláka, zabrodil som teda zhruba v strede revíru, medzi dedinami. Nádherná divočina – žiadna cesta a autá, len ticho a stopy medveďa. Rieka do biela rozkvitnutá tak, ako to len Turiec dokáže… ale na rybu skúpa. Po hodine a pol som už vybrodil a šiel predsalen skúsiť mesto, keď som v diaľke zbadal zazbierať. Naviazal som jednu suchú a zakrátko zdolal jalčiska na fotke. Zdržal som sa ešte, za vytrvalosť mi Turiec ukázal ešte dvoch lipníkov a stačilo. V meste to už bola iná pesnička, priamo pod MVE šiel lipeň za lipňom, poniže už skôr podustva, jalec, dokonca nosáľ. Posledná ryba 13.30, keď som okolo 15tej podsekol lipňa, pochopil som – apatia, na dnes stačilo.