Slnko svieti, voda láka, poďme chytiť potočáka. V sobotu som strávil niečo vyše dvoch hodín na obľúbenej kaprovej riečke, lúčilo sa mi ťažko. Na hladine boli aktívne len plosky, ale už z prvej jamky som po vystriedaní viacerých vzorov konečne dostal potrasenie od dna… žeby potočák? Nie, väčší jalček trojročko, ale po vychádzkach na priesakové kanály ma zdolávačka rybky v rýchlej vode pomedzi okrúhliaky veľmi potešila.
O pár jám vyššie som ale opäť dostal „pstruhovú nervozitu“. Strmý zráz, balvany, hučák končiaci v jame pod koreňmi… šnúra sa po náhode zastavuje, trojka mušák dostáva po záseku riadne kopance. Toto musí byť potočák, je to potočák? Je to potočák, tak predsa sú aj tu! Ryba mi dovolila jedinú fotku a následne sa zošupla späť do vody. Teším sa ale ako malý chlapec.
A o jamku vyššie sa scéna opakovala. A o pár ďaľších jamiek zas. V každej krajšej jamke bol buď väčší jalček, alebo potočák. Nymfovačka ako z učebnice.