ceskie bol/a na rybách 5. septembra 2026-
Tak a opäť som sa ocitol na domácom Liptove, tentokrát už koncom pracovného týždňa. Na Čutkove sme si prišli spraviť chuť hneď z rána – skôr, ako tam nabehnú turisti. Ryby tam evidentne riešia najmä chlebové témy, prvé náhody z hrádze boli kľúčové – bolo v podstate jedno, čo som hodil, hlavne, že to čľuplo. Podarili sa mi dva pstruhy cez štyridsať, bohužiaľ, oba sa mi strepali. No a po pár minútach na hrádzi už ryby pochopili, že chlebové témy su podvrh, a prepli do opatrného režimu. Tak som si dal ešte kolečko okolo jazierka, pochytal ďaľších pár potočákov a lipňov (z toho jedného… no, veď vidíte), a šli sme pozrieť aj Revúcu.
+2 hlasov
Vďaka za tvoj blog! Chcem sa spýtať, akú montáž používaš na Čutkove?
Ahoj, vďaka za pozitívnu reakciu 🙂 určite sú tu v Ružomberku väčší znalci Čutkova, ale mne posledné roky spoľahlivo chytajú stúpajúce rodence – teda malé a takmer nezaťažené nymfičky napríklad podenky so zakrpatenými krídielkami. Kým bol prítok do nádrže „priznaný“ prúd z potoka (a nie ako to je teraz, rúra vyvedená pod priehradný múr), bola to ešte väčšia paráda, ale stúpanie sa dá napodobniť aj bez pomoci prúdu. Chytám na klasickú plávajúcú WF šnúru a nadväzec s hrubým monofilom – ktorý slúži ako kotva na hladine – za ktorým je koncový jemný fluorokarbón (cca meter). Nahodím niekoľko metrov pred dráhu ryby – ideálne tak ďaleko, aby nevidela padnúť muchu, lebo „čľup“ a voľný prepad muchy vodným stĺpcom je hneď podozrivý. Úplne voľnú alebo minimálne zaťaženú muchu nechám klesnúť približne do hĺbky, v ktorej je ryba, a keď sa priblíži na dohľad, pomaly potiahnem plávajúcu šnúru, čím mucha ide nielen vpred, ale aj stúpa k hladine. Zábery sú niekedy razantné, ale občas ich iba vidím, a keď nezaseknem, rybu nechytím. Kľúčové je nič neuponáhľať – nehádzať zbytočne zaťaženú nymfu len preto, aby vyklesala rýchlejšie, ani nesťahovať po malých kúskoch príliš rýchlo, aby bol stále kontakt s muchou. No a keď ma toto už nebaví, skúšam buď jednu suchú (veľká zábava je hádzať ju z výšky priehradného múru a cielene ňou brázdiť po hladine tak, aby šnúra aj nadväzec boli von – keď ryby nie sú poplašené, niekedy sa za tým idú zblázniť) alebo oriem dno nejakým zaťaženým streamrom, ale to funguje skôr z jari, keď ryby ešte nie sú tak ochytané prívlačiarmi. Petrov zdar!
Ďakujem za takú vyčerpávajúcu odpoveď. Zajtra ideme na Čutkovo a na Váh skúsiť. Chytáme prevažne Hornád, tak tieto nové miesta sú pre nás výzvou a tvoj blog je úžasná inšpirácia. Ja som začal s muškárením len v tomto roku a stále sa učím – dobrý kamarát ma veľa naučil, ale so stojatou vodou a Váhom/Revúcou nemáme až také skúsenosti. Vďaka ešte raz a gratulujem k nádherným úlovkom. Petrov zdar! PS: inak, stretli sme sa v sobotu pod Bešeňovou, práve si začínal. S tvojím otcom sme prehodili pár slov.
Za málo a tiež ďakujem, dajte keď tak potom vedieť, ako ste dopadli. Inak, zrovna bešeňovský Váh je sakra ťažká voda na začiatky s muškárením 🙂 ja sa zas tento rok chystám konečne aj na východ, na Ondavu a možno stihnem aj Hornád (K), ale až začiatkom októbra. Určite o tom niečo pridám aj sem. A áno pamätám si, aj oco vás spomenul 🙂