Ďaľší deň opäť chvíľka na Stupavskom potoku, avšak na č. 1 – už poniže kopcov, pod diaľnicou. Potok tu pripomína Malinu vo vojenských lesoch. Koryto je hodne vymyté, dá sa z neho pekne nahadzovať, často aj na sucho. Len o pstruha som ani nezavadil, všetky zábery boli jalce. Asi bude pravda, čo sa hovorí – Stupavský pod diaľnicou je len o kusovkách splavených pstruhov, ryba sa tu už nevytiera.

Dve hodinky v Malých Karpatoch. Bál som sa nízkej vody, ale bolo jej tak akurát. Zatiaľ. Rybky boli pekne upratané v jamkách, rybačka ma veľmi bavila – stačilo prísť z boku alebo odzadu k jamke, pokľaknúť, nadhodiť lahučkú nymfu do prúdu a potom už len pozorne sledovať, či príde potrasenie. A ono vždy prišlo. Kým pred mesiacom som chytal (pravdepodobne kvôli rybárskemu tlaku) z troch – štyroch jamiek jednu rybku, teraz to boli aj tri – štyri rybky z jamky jedinej. Veľkosťou síce iba dlaňovky, ale aj tak ma to bavilo.

Dnes sme mali ísť vo dvojici na Revúcu, len počasie nám akosi rozbilo zostavu. Ocovi sa nechcelo do dažďa a mne zas samému odkrútiť si celodenku. Ale keď som bol už o piatej hore, vybehol som pozrieť na dve hodinky „aspoň“ Stupavský. Do tretice v Borinke. Chvíľu mi trvalo, kým som sa prenastavil z očakávania pohodlnej nymfovačky na ďaľšie nepohodlné kolenačkovanie a vystreľovanie muchy popod konáre. Našťastie ma hneď zo začiatku odmenila jamka, z ktorej som vytiahol až sedem čopotáčikov. To som na malokarpatskom potoku nezažil hádam vyše 5 rokov. A následne prišla konečne aj väčšia ryba, ale ja blbec som ju zapriahol z mosta a pri zdolávačke na žeriav PP 35+ samozrejme vyklepal jednohák. Nevadí, nabudúce. Alebo žeby som ešte vybehol podvečer zas…?

Máj, muškárenia čas. Poznávanie Stupavského potoka graduje, je sobota ráno a mám 2 hodinky na chytačku. Zabrodil som nad Stupavou, ale po pár sto metroch bez záberu som si to šibol opäť hore, kde som v piatok skončil. Jednu z jamiek som šiel už – už opustiť, keď azda až na 10. chirurgicky presné prevedenie nymfy tá zrazu zastala. Zodvihol potočák ~27, takže konečne aj väčšia rybka! Inak som len opakoval recept z piatku, jedna na krátko vedená ľahučká bažantia nymfa. Niektoré jamy si síce vypýtali aj streamer, ale voda je od 16.4. naozaj poctivo prechytaná vláčkarmi. Vyplašil som však jednu rybu 35+, takže už teraz sa teším, čo ma prekvapí do tretice.

Dnes som omladol o 15 rokov! Ale po poriadku. Väčšinu malokarpatských potokov mám už z detstva dobre prechytaných, ale Stupavský, do neho som dnes nahodil prvýkrát. Nádherný potok v májovom rozkvete. Veľa vody, dno ohoblované do biela, jamky také akurát, nad kolená. A hoci sú mi všetky povedomé, žiadnu z nich som nikdy nechytal. Fúka teplý vietor, les šumí, zavše počuť čľupnutie halúzky do vody. Hneď v prvej jame som zbadal zbierať čopotáka, úplne nadržaný som ho ale samozrejme poplašil. O pár jamiek vyššie, po správnom nahodení nad jamu – aby lahúčku nymfu strhol hučák na dno – prišiel záber a mne v lapačke skončil po dlhej dobe opäť malokarpatský potočáčik. No radosť obrovská, chytanie na potoku je také prosté chlapčenské huncúctvo. O muchu až tak nejde, zato sa treba vedieť poohybáť, zakrádať až k rybe, prvý náhod do tône je často rozhodujúci. Žiadna veľká ryba sa hore nad Borinkou nekonala, ale po päťročnej prestávke od Vydrice som sa naozaj cítil, akoby som po dlhej dobe znovu spustil rozpozeraný film…

Poobede ma chytil horský absťák, tak som vybehol aspoň do Malých Karpát. Potok už na prameni kakaový, tak som pozbieral aspoň nejaké dubáčiky a vybehal sa. Po daždi atmosféra ako v „naozajstných“ horách 🙂