Jedno písmenko, iná krajina. Opäť doma. Ostávajú mi 2 dni dovolenky. Ako si „nepokaziť“ dojmy zo Slovinska, ale ešte si užiť voľno? Jalce akoby čítali moje myšlienky a chceli sa ukázať v plnej paráde. Brali prakticky na náhod. Stačilo objaviť jalčeka zaparkovaného pod trsom trávy, šupnúť mu tam jednu suchú a hneď mľaskol. Za hodinku asi do 15 rýb od 30 do 45 cm.

Jalcový Nový Zéland. Toto som ešte nezažil. Hodinka pri vode pred búrkou – 33 stupňov, silnejší vietor a veľké jalce. Prvá 45-ka po dopade suchej rokerky na hladinu nervózne zakrúžila, ale nevzala. Previazal som na mokrý red tag, riadne šplechol a bola tam. Behom hodiny som chytil cez 20 jalcov, z toho viac ako polovica boli ryby 40+. Stačilo agresívne nahodiť pod breh, člupnutie napodobnilo sfúknutého chrobáka, a ryba bola okamžite na muche. Také jednoduché.Jalcovačka ako z učebnice.

Niekedy môžem byť na rybách celý deň a nezažijem nič mimoriadne. Inokedy stačí 50 minút medzi dvoma búrkami a som „sýty“ na ďaľších niekoľko dní. Dnes podvečer som z auta rýchlo zobral ešte vyviazanú #3-ku z Revúcej a poďho na MD. Mal som problém nájsť rybu, ktorá by buď ešte nebola hájená, alebo bola „zdolateľná“. Kapre nad 60 cm boli mimo hru, rovnako aj zaparkovaná šťuka. Vyskúšal som na worma pleskáče, ale jalce boli na muche prv, ako prepadla na dno. No a potom zazvonil hromblesk a rozprávke bol koniec.

Sviatočná hodinka pri vode. Po dopadne patentky na hladinu sa spravila vlna a z pod konára vyštartovala takáto piraňa. Prútik poohýbala statočne, aj brzda bola preskúšaná.

Tradičné rána s mušákom pred sobotným nákupom sú tu zas. Oprášil som svoje 180 cm #4/5 špáradlo, ktoré je na Fenolák ako stvorené. Nemal som času na zvyš, tak som začal squirmy wormom, pleskáče reagovali s nadšením. Keď som ale zbadal hladinovú aktivitu, prezbrojil som samozrejme na sucho. Kvôli malému prútiku som sa narobil so šnúrou viac, ale cítiť kopacne od rýb prakticky až v ruke, to je paráda. Ale už si dávam do zahájenia 16.4. veľkonočný pôst.

To karáskovanie sa mi tak zapáčilo, až som sa hneď ďaľší deň musel vrátiť. Len som zopakoval recept zo včera. Jemne podložiť pupu pred karáska, potriasť a sledovať, či sa pomaly obzrie a dá jej božtek… potom zásek, pampušík sa trocha načertí, ale zakrátko sa zvalí na hladinu a skončí v podberáku. Rozkošná rybačka. Dnes mi cestu skrížil aj azda môj najväčší pleskáč malý a v závere zlatej hodinky neodolal čľupnutiu muchy jalček ~40.

Na dolnom fenoláku skončila 31.3. ochrana zimoviska, tak som tam bol nakuknúť. Je to tam štandardne napakované rybami, žiadny z druhov ešte nie je v nerese. Vypol sa mi šupináč a následne aj krásny jalec, tak som z toho vyvodil jednoznačný záver, že chyba bude v háčikoch z Temu, a určite nie v mojich slabých zásekoch. Na pomaly prepadanú pupu sa mi darilo loviť karásky, pleskáče a ak si všimli čľupnutie, tak aj jalce. Zábery boli ale mimoriadne nevýrazné – krátke požužlanie bez potiahnutia. Keby nemám možnosť nymfu odsledovať, úspešnosť by bola mizivá.

Chcelo sa mi na Žitavu, ale nechcelo stráviť dve a pol hodiny na cestách. Tak som bol nakuknúť na Dunaj, ale pre silný nárazový vietor (60 km/h) ani nenahodil a radšej šiel vymeniť olej a povysávať auto po zime. K rybám som sa nakoniec dostal až podvečer. Len tuto, za humno, na fenolový potôčik. Jalce sa neukazovali, ale už natiahli po zime naspäť do kanála a pri správnej prezentácií brali suché vzory pekne z hladiny. Tá Žitava ma však stále máta, ešte som túto jar určite nepovedal posledné slovo…

Toto mi chýbalo! Jarné slniečko, neznámy kanál kúsok za dedinou, a zvedavé jalce. Kolenačkovanie po brehu, zasvišťanie šnúry, čľupnutie chrobáka… Veľká vlna, chvíľu pauza, a chrobák mizne v jalcovom krúžku.
A keď som prechytal zvedavé jalčeky pod hladinou, zabodoval squirmy worm v hlbočinách stavidla. Ako bonus, na konci vychádzky som objavil ostrieže, o tom ale už niekedy nabudúce. Od vody som ochádzal s pocitom dobrej muchovačky – konečne nie naobliekaný ako cibuľa, zábery na sucho z hladiny, a radosť z objavenia nového miesta…

Jar! Konečne. Po troch týždňoch mrazov až k -10°C sa dva dni po sebe teplota vyštverala konečne k 7°C a príroda reagovala okamžite. Škoda, že som dnes nemal viac času, ale aj z vysušených beličiek a plotičiek som sa tešil veľmi. Väčšia ryba ešte rozplávaná nebola. Ale prvé vysušené rybky po takmer 4 mesiacoch. Od dnes to už pojde dobre.