Fenolový potôčik hore je jedným z mála tokov na celom západe, ktorý teraz nemá o vodu núdzu – skôr naopak, keďže potreba chladiť Slovnaft v štyridsaťstupňových horúčavach je ešte väčšia, aj vody z Dunaja je odrazenej oveľa viac. Kanál je naplnený miestami skoro až po okraj, bežne má trikrát menší prietok. K vode som sa dostal až po 9-tej a jalce už boli po raňajkách. Kým ma vyhnalo preč slnko, podarilo sa pár menších jalcov na sucho – z úseku, na ktorý ešte dopadali tiene stromov. Cestou k autu som ale objavil aj tri pekné štyridsaťpäťky, v rýchlej vode na priamom slnku, ale za suchou nevystúpali a nymfy sa zľakli. Z jedného trsu tráv stúpal celkom výdatný kúdol kalu, možno tam hrabal kapor alebo mrena. Ak sa mi niektorý deň podarí privstať, stálo by to za návštevu skôr ráno a streamrom vyskúšať, či nezvyčajne veľká voda neskrýva nejaké prekvapenie.

Poobede som sa vybral na dve hodinky pozrieť Stupavský potok. Keď sa mi ale pred nájazdom na diaľnicu otvoril výhľad na dažďové mraky, stočil som to na Malý Dunaj. Veď už minule mi Parná pripomenula, že aj s nepstruhami môže byť sranda. Takže Fenolový potôčik. Sprvu som sa trápil, podarilo sa mi pár menších rýb a spadol jeden kapor. Keď sa znova rozpršalo, vybral som sa ešte hore do húštin, s jednou suchou chytro pozrieť, či niečo nezbiera kvapkami zostrelné chrobáky. No a samozrejme zbieralo. Poslednú dobru prichádzam suchej muške na chuť viac a viac…

Tak ďaľšie dve krátke vychádzky po robote na Teplý potok, alebo teda Fenolák. Snažil som sa cieliť na karásky, ktorých tam je spolu s veľkými kaprami teraz požehnane, ale zatiaľ sa mi nepodarilo trafiť sa im do chuti. Ako – tak fungovali len Ivčove žitnoostrovské vzory, a potom samozrejme kolotočáriny ako squirmy a mop fly. Tie však zapríčinili vedľajšie účinky v podobe niekoľkých malých zubáčikov. Paradoxne, jediný väčší, ktorý bol podľa všetkého už po nerese, skočil na tungstenový red tag. Vrchol bizáru bol sumec ~120, ktorého som videl priplávať hore prúdom a zaľahnúť kamsi na dno. Už som na neho aj zabudol, až kým som nenahodil mopku. Najskôr sa okolo nej zhŕkli belice. Ako klesala na dno spolu s ďobkajúcimi beličkami, čosi sa na dne pomrvilo a za okamih už ťahám meter plus sumca na #4 mušák a navijak bez brzdy… Regulérne za papulu. Samozrejme to dopadlo jediným možným spôsobom. Úlovok pleskáča s trecou vyrážkou mi ale naznačil, že toto miesto si zaslúži ďaľších pár týždňov pokoj, kým sa dotrtoší všetko, čo ešte chce. Takže do 16.4. si dám radšej predpstruhový pôst.

Čas na rybách plynie inak. Dnes som po robote vybehol pozrieť po zimnej „uzávere“ Fenolový potôčik. Ešte priamo v Malom Dunaji som pri brehu objavil životného ostrieža, krásnu rybu s istotou cez 40 cm. Vystriedal som pár múch, nakoniec ho prehovoril k záberu, a spadol mi pri nohách nad podberákom. Pozriem na mobil a zrazu je o hodinu viac. Priamo v ústí to žilo, vo vode boli aj uložené smrekové konáre, asi hniezda zubáčov. Na jednom z nich trónil sumec. V okolí hniezd som nechytal, podaril sa mi ešte priamo v MD jeden krajší ostriež a zubáčik. Pozriem znova na mobil, pomaly už je večer a ja som ešte nenahodil do potôčika. Ten bol ako vždy plný rýb od výmyslu sveta – najmä jalcov, karasov, pleskáčov. Zameral som sa na karáskov, pár z nich sa mi ešte podarilo pred odchodom na rýchlo chytiť. Už to pri vode konečne začína pripomínať jar.

Keď nesneží, aspoň prší. Ostatné roky sa už 1.1. vždy niesli v znamení nejakej peknej ryby. Tento rok som mal za sebou tri krátke, mrazivé vychádzky, a stále ZERO. Dnes to vyzeralo rovnako na prd, až som po dobrej trištvrte hodine motania sa okolo vody zbadal kdesi tam, za vodou v rákosí, otočiť sa peknú rybu tesne pod hladinou. Podustva? Mrena? Pár náhodov red tagu a prišiel agresívny záber. Kope riadne, žeby zubáč? Kdeže, ikernačka jalca ~55 cm. Takže prvá ryba 2026 síce trocha neskôr, ale zato taktiež celkom zapamätateľná 🙂

Neustále teploty tesne nad nulou, hmla, mrholenie. Vybehol som pozrieť horný fenolový kanál, ale jediná aktívna ryba boli belice. Po jalcoch akoby sa zľahla zem.

Jedno písmenko, iná krajina. Opäť doma. Ostávajú mi 2 dni dovolenky. Ako si „nepokaziť“ dojmy zo Slovinska, ale ešte si užiť voľno? Jalce akoby čítali moje myšlienky a chceli sa ukázať v plnej paráde. Brali prakticky na náhod. Stačilo objaviť jalčeka zaparkovaného pod trsom trávy, šupnúť mu tam jednu suchú a hneď mľaskol. Za hodinku asi do 15 rýb od 30 do 45 cm.

Jalcový Nový Zéland. Toto som ešte nezažil. Hodinka pri vode pred búrkou – 33 stupňov, silnejší vietor a veľké jalce. Prvá 45-ka po dopade suchej rokerky na hladinu nervózne zakrúžila, ale nevzala. Previazal som na mokrý red tag, riadne šplechol a bola tam. Behom hodiny som chytil cez 20 jalcov, z toho viac ako polovica boli ryby 40+. Stačilo agresívne nahodiť pod breh, člupnutie napodobnilo sfúknutého chrobáka, a ryba bola okamžite na muche. Také jednoduché.Jalcovačka ako z učebnice.

Niekedy môžem byť na rybách celý deň a nezažijem nič mimoriadne. Inokedy stačí 50 minút medzi dvoma búrkami a som „sýty“ na ďaľších niekoľko dní. Dnes podvečer som z auta rýchlo zobral ešte vyviazanú #3-ku z Revúcej a poďho na MD. Mal som problém nájsť rybu, ktorá by buď ešte nebola hájená, alebo bola „zdolateľná“. Kapre nad 60 cm boli mimo hru, rovnako aj zaparkovaná šťuka. Vyskúšal som na worma pleskáče, ale jalce boli na muche prv, ako prepadla na dno. No a potom zazvonil hromblesk a rozprávke bol koniec.

Sviatočná hodinka pri vode. Po dopadne patentky na hladinu sa spravila vlna a z pod konára vyštartovala takáto piraňa. Prútik poohýbala statočne, aj brzda bola preskúšaná.