Sobotné ráno a prstom po mape hľadám miesto, kde vyskúšam nový prútik. Objavil som stavidlo na dolnej Blave, ako som ho mohol vôbec toľké roky prehliadať? Sadám do auta. Pred Sencom si uvedomujem, že doma ostali čižmy aj podberák, takže otočka a ešte raz. Po deviatej konečne prichádzam k vode. Blava tečie ešte poriadne snehová, stavidlo je plytké a samé blato, hoci zjavne ho nedávno vybagrovali. Potok povyše mi taktiež nedodáva optimizmu – blato, pomalá snehová voda, a samé kriaky. Chytať sa dá iba bodovo a miesto nahadzovania niekedy muchu len hádžem rukou zo strmého brehu do vody. Po hodinke a pol to vzdávam bez ryby, na kolenách prosiť zazimované jalce sa mi do tretice – naviac v takejto džungli – už nechce…